Štvrté Dvere

9. januára 2024 23:47, Prečítané 1 030x, CompanionOfTheRiser, Duchovno

Štvrtá Zmluva s Mojžišom (NJPN)

Povedali: „Ó Mojžiš, vzývaj za nás svojho Pána na základe Jeho zmluvy s tebou.“

Medzi zmluvami Abraháma a Mojžiša (NJPN) sa udiali mnohé veci. Naplnili sa Božie slová o synoch Abraháma: A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov.1

Jakub a Jozef (NJPN) prišli do Egypta so svojimi rodinami. Po Jozefovej smrti sa Deti Izraela stali v Egypte otrokmi na celých štyristo rokov, až kým sa neobjavil prisľúbený spasiteľ Mojžiš (NJPN). Dôvodom otroctva Detí Izraela bolo ich porušenie Abrahámovej zmluvy. Počas Jozefovej (NJPN) éry, za vlády kráľa Achnatona (NJPN), ktorý vyznával monoteistickú vieru, žili Deti Izraela v obrovskom požehnaní. No po smrti kráľa Achnatona sa kráľom stal jeho deväťročný syn, Tut. Príbuzní jeho manželky a kňazi ovládli jeho rozhodnutia. Prinútili ho zrušiť dekréty jeho otca donútili ho k návratu k polyteistickej náboženskej praxi, ktorú praktizovali predtým. Následne bol kráľ Tut zavraždený.

Izraeliti v tom čase mlčali, nič nenamietali a prijali znovu nastolených falošných bohov a falošné náboženstvá Egypta kvôli ich nedostatku viery, strachu zo smrti a láske k svetu. Izraeliti dokonca opustili Abrahámovo náboženstvo (NJPN) a začali uctievať falošné modly a egyptských bohov, čím porušili Abrahámovu zmluvu a privolali na seba božskú odplatu a trest. Boh tak odovzdal Izraelitov Egypťanom, ktorí ich následne zotročili. Trestom za porušenie Adamovej zmluvy bolo vyhnanstvo z rajskej záhrady. Keď sa Adam kajal, Boh mu odpustil a obnovil zmluvu. Potom, čo ľudia opäť porušili Adamovu zmluvu, Boh ich potrestal potopou. Keď Nimrod a generácie po Noemovi porušili Noachovu zmluvu, Boh ich potrestal rozptýlením a popletením ich jazykov. Keď Abrahámovi synovia porušili Tretiu zmluvu, Boh ich potrestal zotročením na štyristo rokov a uzavrel novú zmluvu s Mojžišom (NJPN) a Pán stanovil pravidlá a zákony novej zmluvy v knihe Exodus, kapitola 19 – 24:

Kapitola 19:
3 A Mojžiš odišiel hore k Bohu. A Hospodin zavolal na neho s vrchu a povedal: Takto povieš domu Jakobovmu a oznámiš synom Izraelovým: 4 Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe. 5 Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem. 6 A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým.

Kapitola 20:
1 A Bôh hovoril všetky tieto slová a riekol: 2 Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. 3Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 4 Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 5 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6 a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostríhajú moje prikázania. 7Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo. 8Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. 9 Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. 10 Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. 11 Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho. 12 Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh 13 Nezabiješ! 14 Nezosmilníš! 15 Neukradneš! 16 Nepovieš na svojho blížneho falošného svedoctva! 17 Nepožiadaš domu svojho blížneho! Nepožiadaš ženy svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho!
18 A všetok ľud videl hrmenie a blesky, počul zvuk trúby a videl vrch kúriť sa. A keď to videl ľud, ustupovali trasúc sa od strachu a stáli zďaleka. 19 A povedali Mojžišovi: Hovor ty s nami, a budeme počúvať, a nech nehovorí s nami Bôh, aby sme nezomreli. 20 A Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa, lebo preto, aby vás zkúsil, prišiel Bôh, a preto, aby jeho bázeň bola pred vami, aby ste nehrešili. 21 Ľud tedy stál zďaleka, a Mojžiš sa priblížil k mrákave, kde bol Bôh. 22 A Hospodin riekol Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: Vy ste videli, že som hovoril s vami z nebies. 23 Neučiníte si v obecenstve so mnou strieborných bohov alebo zlatých bohov; neučiníte si. 24 Oltár mi spravíš zo zeme, a obetovať budeš na ňom svoje zápaly a svoje pokojné obeti, svoj drobný dobytok, ovce a kozy, a svoje voly. Na každom mieste, na ktorom dám sláviť pamiatku svojho mena, prijdem k tebe a požehnám ťa. 25 A keď mi spravíš oltár z kameňov, nepostavíš ho z tesaných kameňov; lebo keď pozdvihneš svoj železný nástroj a zaženieš sa nad niektorým z nich, poškvrníš ho. 26 Ani nevystúpiš na môj oltár po schodoch, aby nebola pri ňom odkrytá tvoja nahota.2

Kapitola 21:
1 A toto sú súdy, ktoré im predložíš. 2 Keď si kúpiš hebrejského sluhu, šesť rokov bude slúžiť a v siedmom roku vyjde slobodný darmo. 3 Ak prijde sám, vyjde sám; ak bol ženatý, vyjde s ním i jeho žena. 4 Ak mu jeho pán dá ženu, a porodí mu synov alebo dcéry, žena i jej deti budú patriť jej pánovi, a on vyjde sám. 5 Ale keby povedal sluha: Milujem svojho pána, svoju ženu a svojich synov, nevyjdem slobodný. 6 Vtedy ho dovedie jeho pán pred Boha, k sudcom, a dovedie ho ku dveriam alebo k podvojam a jeho pán prebodne jeho ucho šidlom, a bude mu slúžiť navždy.
7 A keby niekto predal svoju dcéru za slúžku, nevyjde, jako vychádzajú sluhovia. 8 Ak by sa neľúbila svojmu pánovi, ktorý si jej nezasnúbil, dopustí, aby mohla byť vykúpená; ale cudziemu národu nebude mať práva ju predať, keď by sa dopustil nevernosti voči nej. 9A keby ju bol zasnúbil svojmu synovi, učiní jej tak, ako je obyčaj činiť dcéram. 10 Ak si vezme popri nej inú ženu, jej stravy, jej odevu a jej manželského súžitia neujme. 11 Ak jej neučiní toho trojeho, vyjde darmo, bez peňazí.
12 Ten, kto by ubil človeka tak, že by zomrel, istotne zomrie. 13 Ale pre toho, kto nečihal na život, lež Bôh to tak spôsobil, aby nadišiel do jeho ruky, ustanovím ti miesto, kam sa utečie. 14 Ale keby niekto prišiel spupne na svojho blížneho, aby ho ľstivo zavraždil, ešte len aj od môjho oltára ho vezmeš, aby zomrel. 15 Ten, kto by bil svojho otca, alebo svoju mať, istotne zomrie. 16 A ten, kto by ukradol človeka a predal by ho, alebo keby sa našiel v jeho ruke, istotne zomrie. 17 Aj ten, kto by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej materi, istotne zomrie. 18 A keby sa povadili mužovia, a niektorý by uderil svojho blížneho kameňom alebo päsťou, avšak by nezomrel, ale by sa složil do postele, 19 ak potom vstane a bude chodiť vonku o svojej palici, bude bez viny ten, kto uderil, len že dá to, čo stálo jeho ležanie, a postará sa o to, aby bol celkom vyhojený. 20 Keby niekto zbil svojho sluhu alebo svoju slúžku palicou tak, že by zomrel pod jeho rukou, istotne bude pomstený. 21 Ale keby postál deň alebo dva, nebude pomstený, pretože sú to jeho peniaze. 22 Keby sa posvárili mužovia a uderili by tehotnú ženu, tak že by vyšiel jej plod, avšak by nebolo ublíženia na živote, istotne bude pokutovaný tak, ako naloží na neho muž tej ženy, a dá podľa usúdenia sudcov. 23 Ale keby bolo ublížené na živote, tedy dáš život za život, 24 oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25 spáleninu za spáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. 26 A keby niekto uderil oko svojho sluhu alebo oko svojej slúžky tak, že by mu ho zahubil, prepustí ho slobodného za jeho oko. 27 Alebo keby vyrazil zub svojho sluhu alebo zub svojej slúžky, prepustí ho slobodného za jeho zub.
28 A keby vôl poklal muža alebo ženu tak, že by zomrel, alebo zomrela, istotne bude ukameňovaný vôl, a jeho mäso sa nebude jesť, a jeho pán bude bez viny. 29 Ale ak vôl i pred tým bol klavý, a bolo to oznámené jeho pánovi, a nepozoroval na neho, a usmrtil by muža alebo ženu, vola ukameňujú a jeho pán tiež zomrie. 30 Ak bude uložené na neho smierne, vtedy dá výkupné za svoju dušu, a síce všetko tak, ako bude vzložené na neho. 31 Alebo keby poklal syna alebo keby poklal dcéru, učiní sa mu podľa toho istého súdu. 32 A keby vôl poklal sluhu, alebo slúžku, dá jeho pánovi tridsať šeklov striebra, a vôl bude ukameňovaný. 33 A keby niekto otvoril jamu, alebo keby niekto vykopal jamu a nepokryl jej, a keby ta padnul vôl alebo osol, 34 pán tej jamy nahradí, peňazmi zaplatí jeho pánovi, a mŕtve bude jemu. 35 A keby strčil niečí vôl vola jeho blížneho tak, že by zomrel, vtedy predajú toho živého vola a rozdelia si peniaze za neho, a toho mŕtveho si tiež rozdelia. 36 Alebo keby sa vedelo, že vôl už pred tým bol klavý, ale jeho pán by ho nestrážil, istotne nahradí vola za vola, mŕtvy bude jemu.3

Kapitola 22:
1 Keby niekto ukradol vola alebo nejaké dobytča, a zabije to alebo to predá, nahradí päť hoviad za vola alebo štyri kusy drobného stáda za dobytča. 2 (Keby bol zlodej pristihnutý pri vlamačstve, a bude uderený tak, že zomrie, nebude pre neho viny na krvi. 3 Ale ak vzišlo nad ním slnce, je pre neho vina na krvi.) Istotne nahradí a keď nemá čím, predá sa pre svoju krádež. 4 Keď sa najde ukradené v jeho ruke, už či je to vôl či osol či nejaké dobytča, a je živé, nahradí dvojnásobne. 5 Keby niekto spásol pole alebo vinicu a pustil by svoje hovädo, aby sa páslo na cudzom poli, najlepším svojho poľa a najlepším svojej vinice nahradí. 6 Keby vyšiel oheň a našiel by tŕnie, a zhorel by stoh alebo stojace obilie alebo pole, istotne nahradí škodu ten, kto zapálil požiar.
7 Keby dal niekto svojmu blížnemu schovať peniaze alebo nádoby, a ukradlo by sa z domu toho človeka, keď sa najde zlodej, nahradí dvojnásobne. 8 Keď sa nenajde zlodej, pán toho domu bude predvedený pred Bohov, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho. 9 Pre každé také previnenie, už či ide o vola či osla či o nejaké dobytča či o rúcho či o čokoľvek ztratené, o ktorom by niekto vravel, že je to, vec obidvoch prijde až pred Bohov, a ten, koho Bohovia uznajú za vinného, nahradí svojmu blížnemu dvojnásobne.10 Keby dal niekto svojmu blížnemu osla alebo vola alebo nejaké dobytča alebo jakékoľvek hovädo do opatery, a keby uhynulo alebo keby sa dolámalo alebo keby zajaté bolo tak, čo by nikto nevidel, 11prísaha Hospodinova bude medzi obidvoma, aby sa zvedelo, či azda nesiahol svojou rukou na vec svojho blížneho, a pán veci prijme prísahu; a tamten nenahradí. 12 Ale keby sa ukradlo od neho, nahradí jeho pánovi. 13 Ak by bolo roztrhané divou zverou, donesie to na svedoctvo; toho, čo bolo roztrhané, nenahradí. 14 A keby si niekto vypožičal niečo od svojho blížneho, a dolámalo by sa alebo by zomrelo, kým by jeho pán nebol s ním, istotne nahradí. 15 Ak bol jeho pán s ním, nenahradí; ak to bolo najaté, prišlo za svoju mzdu.
16 A keby niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a ležal by s ňou, dá jej veno a vezme si ju za ženu. 17 Ak by mu ju jej otec nechcel dať nijakým činom, odváži toľko striebra, koľko sa dáva pannám do vena.
18 Čarodejnici nedáš žiť. 19 Ktokoľvek by ležal s hovädom, istotne zomrie. 20 Ten, kto by obetoval bohom krome samému Hospodinovi, nech je vyhladený pod kliatbou na úplnú záhubu. 21 Pohostínovi neučiníš krivdy ani ho nebudeš utláčať, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 22 Nebudeš trápiť niktorú vdovu ani sirotu. 23 Keby si ju trápil, sirotu, vtedy vedz, že ak bude kričať ku mne o pomoc, istotne počujem jej krik, 24 a rozpáli sa môj hnev, a pobijem vás mečom, a tak budú vaše ženy vdovy a vaši synovia siroty.
25 Ak požičiaš peniaze môjmu ľudu, niektorému strápenému, ktorý je s tebou, nebudeš mu jako úžerník, nevložíš na neho úžerného úroku.26 Keby si vzal do zálohu rúcho svojho blížneho, do západu slnca mu to vrátiš, 27 lebo to je jeho jediný odev; to je jeho rúcho na pokrytie jeho tela. V čomže by ležal? A stalo by sa, keby kričal ku mne o pomoc, že by som počul, lebo ja som milosrdný.
28 Sudcom nebudeš zlorečiť ani kniežaťu vo svojom ľude nebudeš kliať. 29 Z hojnosti svojho obilia ani zo svojich tekutín neomeškáš doniesť prvotiny. Prvorodeného zo svojich synov dáš mne. 30 Tak učiníš so svojím volom i so svojím drobným stádom: sedem dní bude so svojou materou; ôsmeho dňa ho dáš mne. 31 Budete mi svätými ľuďmi, a mäsa z roztrhaného zverou na poli nebudete jesť; hodíte to psovi.4

Kapitola 23:
1 Neprijmeš falošnej zvesti! Nepoložíš svojej ruky k spoločnej veci s bezbožným, aby si bol svedkom ukrutnosti. 2 Nebudeš nasledovať mnohých, pretože ich je mnoho, robiť zlé, ani nebudeš vypovedať pri súde tak, aby si sa naklonil za väčšinou zohnúť pravdu. 3 Ani nebudeš opekňovať chudobného v jeho pravote. 4 Keby si nadišiel na vola svojho nepriateľa alebo na jeho osla, ktorý zablúdil, vrátiš ho a dovedieš mu ho zpät. 5 Keby si videl osla toho, kto ťa nenávidí, že leží pod svojím bremenom, či by si sa zdržal, aby si mu nepomohol? Istotne mu pomôžeš s ním. 6 Nezohneš súdu svojho chudobného v jeho pravote! 7 Vzdiališ sa od lživého slova a nevinného a spravedlivého nezabiješ, lebo neospravedlním bezbožného. 8Nevezmeš úplatného daru, lebo úplatný dar oslepuje tých, ktorí majú otvorené oči a prevracia slová spravedlivých. 9 Pohostína nebudeš utláčať, lebo veď sami viete, jaký je život pohostína; lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.
10 Šesť rokov budeš posievať svoju zem a budeš spratávať jej úrodu.11 Ale siedmeho roku ju necháš ležať úhorom, a necháš ju na pokoji, aby jedli chudobní tvojho ľudu, a to, čo pozostane po nich, požerie poľná zver. Tak učiníš svojej vinici i svojej olivnici. 12 Šesť dní budeš robiť svoje práce, ale siedmeho dňa prestaneš, aby si odpočinul tvoj vôl a tvoj osol, aby si oddýchol syn tvojej dievky aj pohostín. 13 Vo všetkých veciach, ktoré som vám povedal, budete sa mať na pozore a mena iných bohov nebudete spomínať; nech sa nepočuje z tvojich úst.
14 Trikrát mi budeš sláviť slávnosť v roku. 15 Ostríhať budeš slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby tak, ako som ti prikázal, na určený čas v mesiaci abíbe, lebo v tom mesiaci si vyšiel z Egypta. A neukážete sa pred mojou tvárou s prázdnymi rukami. 16 Potom slávnosť žatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si posial na poli, a konečne slávnosť spratávania plodov na konci roka, keď spraceš svoju prácu s poľa. 17 Tri razy v roku sa ukáže každý tvoj mužského pohlavia pred tvárou Pána Hospodina. 18 Nebudeš obetovať krvi mojej bitnej obeti pri kvase, ani nezostane tuk mojej slávnosti cez noc až do rána. 19 Prvotinu prvých úrod svojej zeme donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.
20 Hľa, ja pošlem anjela pred tebou, aby ťa ostríhal na ceste a aby ťa doviedol na miesto, ktoré som pripravil. 21 Maj na seba pozor pred ním a poslúchaj jeho hlas. Nepopudzuj ho k hnevu, lebo by neodpustil vášho prestúpenia, pretože moje meno je v ňom. 22 Lebo ak budeš naozaj poslúchať jeho hlas, a budeš činiť všetko, čo budem hovoriť, vtedy budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tých, ktorí ťa sužujú. 23 Lebo môj anjel pojde pred tebou a dovedie ťa do zeme Amoreja, Heteja, Ferezeja, Kananeja, Heveja a Jebuzeja, a vyhladím ho. 24 Nebudeš sa klaňať ich bohom ani im nebudeš slúžiť ani nebudeš robiť vecí, jaké oni robia; ale ich rozboríš do základu a ich posviatne stĺpy polámeš na kusy. 25 Ale budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a požehná tvojmu chlebu a tvojej vode, a odstránim nemoc z tvojho stredu. 26 Nebude takej, ktorá by potratila, ani neplodnej v tvojej zemi. Vyplním počet tvojich dňov. 27Pustím svoj strach pred tebou a predesím každý ľud, proti ktorému prijdeš, a spôsobím to, že všetci tvoji nepriatelia budú utekať pred tebou. 28 A pošlem sršňov pred tebou, aby vyhnali Heveja, Kananeja, Heteja zpred tvojej tvári. 29 Nevyženiem ho od tvojej tvári v jednom roku, aby sa neobrátila zem na púšť, a nerozmnožila sa proti tebe poľná zver. 30 Po kuse ho budem vyháňať od tvojej tvári, až sa rozplodíš a zaujmeš zem dedične. 31 A položím tvoju hranicu od Červeného mora až po Filištínske more a od púšte až po rieku, lebo dám obyvateľov zeme do vašej ruky, a vyženieš ich od svojej tvári. 32Neučiníš s nimi smluvy ani s ich bohmi. 33 Nebudú bývať v tvojej zemi, aby nespôsobili toho, že by si mi hrešil, keď by si slúžil ich bohom, lebo by ti to bolo osídlom.5

Kapitla 24:
1 A Mojžišovi riekol: Vyjdi hore k Hospodinovi ty a Áron, Nádab a Abíhu a sedemdesiati zo starších Izraelových, a budete sa klaňať zďaleka. 2 A priblíži sa iba sám Mojžiš k Hospodinovi, ale oni sa nepriblížia, ani ľud nevyjde s ním hore. 3 Potom prišiel Mojžiš a rozpovedal ľudu všetky slová Hospodinove i všetky súdy. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom, a riekli: Všetky slová, ktoré hovoril Hospodin, budeme robiť. 4 A Mojžiš napísal všetky slová Hospodinove a vstanúc skoro ráno vystavil oltár pod vrchom a postavil dvanásť pamätných stĺpov podľa počtu dvanástich pokolení Izraelových. 5 A poslal mládencov zo synov Izraelových, a obetovali zápaly a obetovali Hospodinovi bitné obeti pokojné, juncov. 6 A Mojžiš vzal polovicu krvi a vlial do medeníc a druhú polovicu krvi vylial na oltár. 7 Potom vzal knihu smluvy a čítal pred ľudom. A riekli: Všetko, čo hovoril Hospodin, budeme robiť a poslúchať.6

Štvrtá zmluva s Pánom bola podstatne podrobnejšia s viacerými zákonmi a pokynmi. Bolo to preto, že potreby ľudstva sa zmenili a na riadenie záležitostí boli vyžadované komplexnejšie zákony. Keď bola uzavretá Prvá zmluva, boli tu len Adam a Eva (NJPN), a keď bola ustanovená Druhá zmluva, s Noem (NJPN) nebol v arche nik okrem jeho rodiny. Pri ustanovení Tretej zmluvy jej súčasťou nebol nik okrem Abraháma a jeho rodiny (NJPN) a tých, ktorí boli s ním. Tentokrát tu však bol Mojžiš (NJPN) a šesťstotisíc Izraelitov, takže samozrejme boli potrebné komplexnejšie zákony a vyhlášky. Každá zmluva bola zviazaná s územím. V Adamovej zmluve dal Boh Adamovi (NJPN) rajskú záhradu (ktorá sa nachádza na území dnešného Iraku). V Druhej zmluve Boh dal Noachovi (NJPN) celú Zem. V Tretej zmluve dal Boh Abrahámovi (NJPN) zasľúbenú zem od Nílu po Eufrat. Preto v Štvrtej zmluve Boh dáva Mojžišovi (NJPN) zem od Červeného mora po Stredozemné more a od púšte po rieku Eufrat. Boh nariaďuje Mojžišovi (NJPN) aj mnohé ďalšie veci, ako napríklad zákaz práce počas Sabatu alebo soboty. Malo to byť znamenie Mojžišovej zmluvy s Bohom, pretože žiadny iný národ predtým nepracoval a neodpočíval v jeden deň v týždni. Mnohé ďalšie časti predchádzajúcich zmlúv boli Mojžišovou zmluvou potvrdené. Jednou z nich je obriezka.

Ďalším zaujímavým bodom, na ktorý by sme chceli upozorniť, je, že vo Svätom Koráne sa píše v Súre Al-Baqarah: “A hľa, Pán skúšal Abraháma slovami, a keď ich on splnil, povedal Pán: “Veru ťa učiním vodcom pre ľudí.” I opýtal sa: “A čo potomstvo moje?” Povedal: “Zmluva Moja je pre nespravodlivých neplatná.”7

Vidíme tu, že zmluva Božia nezahŕňa previnilcov ani deti Kaina. Deti Kaina alebo Satana nie sú chránené Bohom žiadnym spôsobom, tvarom ani formou. Boh považoval za prípustné dokonca aj ich odstránenie. V Biblii sa v knihe Exodus píše:

11 A stalo sa v tých dňoch, keď vyrástol Mojžiš, že vyšiel ku svojim bratom a hľadel na ich ťažkú prácu. A videl egyptského muža, ktorý bil hebrejského muža, jedného z jeho bratov. 12 A obzrúc sa sem i ta a vidiac, že nieto nikoho, zabil Egypťana a ukryl ho v piesku. 13 Potom vyšiel na druhý deň, a hľa, dvaja hebrejskí mužovia sa vadili. A riekol tomu, ktorý krivdil: Prečo biješ svojho blížneho? 14 Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie. 15 A keď počul faraon tú vec, hľadal zabiť Mojžiša. Ale Mojžiš utiekol od tvári faraonovej a býval v Madianskej zemi. A keď prišiel ta, sadol si pri studni.8

Vo Svätom Koráne sa v Súre Al-Qasas uvádza: I vošiel Mojžiš raz do mesta vo chvíli, kedy obyvatelia to nepozorovali, a našiel v ňom dvoch mužov, ktorí spolu bojovali; jeden z nich patril k jeho strane, zatiaľ čo druhý bol z jeho nepriateľov. A ten, ktorý patril na jeho stranu, požiadal Mojžiša o pomoc proti nepriateľovi svojmu. I udrel Mojžiš a ukončil život jeho; potom zvolal: “Toto je dielo satanove, ktorý nepriateľom je i zvodcom zjavným!”9

Frázy “dielo“ alebo “práca“ sa v Koráne používajú pri viacerých príležitostiach na opis nespravodlivého človeka. Egypťan, ktorého Mojžiš zabil, bol opísaný ako „skutok“ alebo „dielo“ Satana. Čo sa týka Noeho (NJPN) syna, bol opísaný ako „nespravodlivý skutok“ alebo „nespravodlivé dielo“. Nespravodlivé diela a skutky pochádzajú iba od Satana a jeho semena. Preto môžeme vidieť, že ak ide o „nespravodlivé skutky“ alebo „diablove skutky“, sú to pojmy, ktoré opisujú ľudí, ktorí sú potomkami Satana a Kaina. V oboch situáciách je eticky a morálne opodstatnené ich eliminovať, aby sa zabezpečilo, že dobro zvíťazí a zlo bude zastavené. Boh povedal Noachovi (NJPN), aby nechal jedného zomrieť v potope a Mojžiš (NJPN) ospravedlňuje svoje činy tým, že povedal, že to bol syn Satana. Toto je potrebné zdôrazniť, pretože to vysvetľuje, prečo tieto a budúce zmluvy oprávňujú odstraňovanie, mučenie a drancovanie neveriacich. Je to preto, že neveriaci, ktorí zotrvávajú na svojej neviere, nie sú súčasťou zmluvy a sú dielom/skutkami/semenom/deťmi Satana.

Z tohto dôvodu nájdete v Tóre, evanjeliách a Koráne veľa veršov týkajúcich sa zabíjania a ničenia ne-Izraelitov, aj keď občas zahŕňali ženy a deti. Zoberme si napríklad príbeh Saula, Boh hovorí v Knihe 1. Samuelovej: 1 A Samuel riekol Saulovi: Mňa bol poslal Hospodin, aby som ťa pomazal za kráľa, nad jeho ľudom, nad Izraelom, a tak teraz počúvaj na hlas slov Hospodinových. 2 Takto hovorí Hospodin Zástupov: Pohliadol som na to, čo urobil Amalech Izraelovi, že mu položil úklad do cesty, keď išiel hore z Egypta 3 Preto teraz iď a zbiješ Amalecha, a zarieknuc ho na záhubu vyhladíte všetko, čo má, a nezľutuješ sa nad ním, ale usmrtíš všetko od muža až po ženu, od odrastlého dieťaťa až po kojenca, od vola až po dobytča, od veľblúda až po osla.10 Aký hriech alebo zločin mohli spáchať deti a nemluvňatá okrem toho, že boli Satanovým výplodom predurčeným na šírenie zla, chaosu a skazy? Boh tiež dáva Jozuovi (NJPN) podobné príkazy. V knihe Jozua sa píše:

16 A stalo sa po siedmy raz, keď trúbili kňazi na trúby, že povedal Jozua ľudu: Kričte! Lebo Hospodin vám dal mesto. 17 A mesto bude zarieknuté na úplnú záhubu, ono i všetko, čo je v ňom, Hospodinovi; len smilnica Rachab bude žiť, ona i všetci, ktorí budú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme boli poslali. 18 A len vy sa vystríhajte zarieknutého, aby ste sa nestali i vy zarieknutými, keby ste vzali zo zarieknutého a učinili by ste tábor Izraelov zarieknutým na záhubu a narobili by ste mu bolesti a trápenia. 19 Ale všetko striebro a zlato, jako i nádoby medené a železné, je svätým Hospodinovi; pojde do pokladu Hospodinovho. 20 Vtedy kričal ľud a trúbili na trúby. A stalo sa, keď počul ľud zvuk trúby, že skríkol ľud veľkým krikom, a múr padol na svojom mieste, a ľud išiel hore do mesta, každý prosto pred seba, a zaujali mesto. 21 A pobili všetko, zarieknuté na úplnú záhubu, všetko, čo bolo v meste, od muža až do ženy, od mladého až do starého, ba až do vola, dobytčaťa a osla, ostrím meča.11

Takýchto príkladov je v Biblii veľa. Podobne, v Koráne vidíme, ako v Súre Al-Kahf Spravodlivý Služobník v prítomnosti Mojžiša (NJPN) zabíja dieťa, nie pre akýkoľvek hriech, ktorý spáchalo, ale jednoducho preto, že bolo nespravodlivé a malo vyrásť v nespravodlivého alebo v semeno Satana. Pamätajte, že Spravodlivý Služobník bol nástupcom Boha na Zemi so schopnosťou vidieť to, čo Mojžiš (NJPN) ešte nemohol. V Koráne sa uvádza: “A pokračovali ďalej, až stretli chlapca nejakého; i zabil ho a Mojžiš zvolal: “Azda zabil si dušu nevinnú bez toho, aby právo pomsty si mal? Ty si veru spáchal vec ohavnú!” Odpovedal: “Neriekol som ti, že nebudeš chopný mať trpezlivosť so mnou?” Mojžiš vravel: “Ak sa ťa po tomto ešte opýtam na čokoľvek, vtedy sa zbav spoločnosti mojej; a už sa ti dostalo odo mňa ospravedlnenia.”12 Až sa ďalej píše: “A čo sa týka chlapca toho, rodičia jeho boli veriaci, a obávali sme sa, že vzpurnosťou a nevďakom svojim on zavedie ich oboch, a priali sme si, aby Pán ich im ho vymenil za iného, ktorý bezúhonnejší aby bol a lásky ich viac bol hodný.”13 Je teda zrejmé, že chlapec sa ešte nedopustil žiadneho hriechu, ale určite sa na to chystal, pretože bol ‚dielom diabla‘.

Pamätajte, že prelievanie krvi veriaceho bolo zakázané vo všetkých predchádzajúcich náboženstvách, pretože krv veriaceho je chránená Zmluvou. Táto myšlienka, že krv neveriaceho je prijateľná na preliatie jednoducho za to, že je neveriaci, sa prvýkrát objavuje, keď Boh nariadi Noemovi (NJPN), aby opustil svojho syna. V skutočnosti sa táto myšlienka nikdy neustanovila v zákon, až kým nebola uzavretá Mojžišova zmluva. Ide o jeden z pravdepodobne najdôležitejších dodatkov k Mojžišovej zmluve; odobrenie preliatia krvi Satana a jeho detí, ktorí budú vždy odhodlaní prelievať krv Adama a jeho detí. Je dôležité kategoricky prehlásiť: Neprikazujeme prelievanie krvi neveriacich. Jednoducho ilustrujeme to, čo sa dialo za minulých zmlúv na základe príbehov v Biblii a Koráne. Je jasné, že zdôvodnením týchto Božích zásahov alebo preempcií bolo zabrániť šíreniu zla, nerestí a korupcie odstránením nenapraviteľných satanových semien. Samozrejme, iba Boh a jeho zástupca boli schopní mať vedomosť, aby mohli konať preventívne, aby odstránili korene zla a korupcie.

Ďalším príkladom toho, ako Boh preventívne odstránil deti, ktoré ešte nespáchali hriech, okrem toho, že boli deťmi Satana, ktoré prirodzene vyrastú, aby páchali zlo a hriechy, bol trest zoslaný na Egypťanov v dobe Mojžiša (NJPN). Toto je všeobecne známe ako smrť prvorodených. V Biblii sa píše: 4 A Mojžiš riekol: Takto hovorí Hospodin: Okolo polnoci vyjdem a prejdem stredom Egypta. 5 A zomrie všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného dievky, ktorá sedí za žernovom, i všetko prvorodené z hoviad.14

Tu je niekoľko ďalších veršov, v ktorých Boh v Biblii povoľuje zabíjanie detí a novorodencov:

Izaiáš 13:16 – “16 Ich deti budú porozrážané pred ich očami, ich domy budú olúpené a ich ženy sprznené.“

Hozeáš 13:16 – “16 Samária bude pykať, pretože sa protivila svojmu Bohu; padnú od meča; ich deti budú rozrazené, a ich tehotné ženy budú rozpárané.“

Druhá kniha Kráľov 15:16 – “16 Vtedy zbil Menahem mesto Tifsach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho kraje od Tirce, pretože mu neotvorili, a pobil, i všetky jeho tehotné rozpáral.“

Numeri 31:17 – “17 Preto teraz pobite všetko mužského pohlavia medzi deťmi a zabite aj každú ženu, ktorá poznala muža čo do súlože s mužským pohlavím.“

V tomto momente by sme chceli zdôrazniť niekoľko dôležitých bodov:

Aj keď sme do týchto dverí zahrnuli niekoľko nových zákonov, v Tóre a najmä v celej knihe Levitikus je veľa ďalších zákonov, ktoré ukazujú, akými zložitými a početnými sa zákony stali v Štvrtej zmluve. Stalo sa tak preto, že Mojžiš (NJPN) sa skutočne stal hlavou štátu a viedol národ s viac ako pol miliónom Izraelitov. Existencia národa a všetky osobné problémy, sťažnosti a ťažkosti s tým spojené si vyžadovali vytvorenie zákonov, ktoré by sa zaoberali každým problémom, ktorému spoločnosť v tom čase čelila. O všetkých týchto zákonoch si môžete si prečítať v Tóre.
Existencia národa a zriadenie národného štátu by nevyhnutne viedli k nárastu hrozieb a vojen so susednými národmi. Ak Boh stojí za národom Izraela, potom sú nepriatelia Izraela nepriateľmi Boha. A prirodzene, museli byť zavedené zákony, ktoré umožnili synom Adama účinne sa brániť pred synmi Kaina. Predtým, v prvých troch zmluvách, dobro bolo vždy prevýšené zlom a v skutočnosti nikdy nemalo zdroje ani schopnosť brániť sa. V tejto Mojžišovej zmluve (NJPN) majú deti Adama po prvýkrát vzácnu príležitosť brániť sa proti synom Satana a Kaina. Preto bolo Izraelitom udelené povolenie vyhubiť každého muža, ženu a dieťa, ktorí boli potomkami Satana a Kaina.
Vzniklo mnoho obmedzení, ktoré predtým v rámci prvých troch zmlúv neexistovali. Zákony, ktoré sa zaoberali manželstvom, smilstvom, cudzoložstvom a homosexualitou vstúpili do platnosti s cieľom chrániť najmä harmóniu a jednotu v spoločnosti. Takže ak niekto niekomu vzal ženu, mal byť potrestaný, pretože by to ovplyvnilo harmóniu spoločnosti. Aj keď predtým neexistovali žiadne explicitné zákony, ktoré by zakazovali napríklad sexuálne zväzky mimo manželstva, presnejšie, neexistovali žiadne zákony týkajúce sa manželstva, stále existovali človekom vytvorené dohody a porozumenia medzi mužmi a ženami a susedmi ohľadom toho, čo považovali za prijateľné a neprijateľné. Izraeliti považovali za neprijateľné, aby žena spala s niekým iným ako s mužom, ktorý si ju vzal, a tak to bolo prijaté do Mojžišovských zákonov. Izraeliti tiež považovali za prijateľné, aby si muž vzal toľko žien, koľko si len mohol dovoliť, a tak to bolo prijaté Mojžišom (NJPN) a stalo sa to zákonom. A to isté platilo pre obmedzenia v rámci stravovania a všetkého ostatného: “Všetky pokrmy boli dovolené deťom Izraela okrem tých, ktoré Izrael ešte predtým, než bola zoslaná Tóra, sám prehlásil za zakázané. Riekni: “Prineste teda Tóru a čítajte z nej, ak ste pravdovravní!”15
Toto je možno jeden z najdôležitejších koránskych veršov vo vzťahu k tejto diskusii, pretože ukazuje, že všetko bolo pre Izraelitov hallal (prípustné) pred príchodom Tóry (Štvrtej zmluvy). A práve tieto obmedzenia, ktoré Izrael na seba uvalil, boli neskôr prijaté Mojžišom a ustanovené ako božský zákon. A Boh nám v tomto verši hovorí, že ak mi neveríte, preštudujte si Tóru a uvidíte vývoj zákonov od Prvej zmluvy po Štvrtú zmluvu a presvedčte sa sami.

Keď Mojžiš (NJPN) zomrel, Jozua, Núnov syn, dobyl okolité mestá a národy, vyhladil mnoho Kainových detí a vzniklo veľké Kráľovstvo, Kráľovstvo Izraelské. Saul sa stal prvým Izraelským Kráľom. Bol ustanovený Bohom prostredníctvom proroka Samuela. A tak sa Izraelské Kráľovstvo stalo jediným národom, ktorý mal svojich kráľov ustanovených Bohom. Božia zvrchovanosť je systém vlády, ktorý mali, a preto boli Bohom vyvolený národ. Aj keď mnohí ďalší vládcovia a králi tvrdili, že sú ustanovení Bohom alebo tvrdili, že svoju legitimitu čerpajú z Bohov, Izrael bol jediným kráľovstvom, ktorého vodcovia skutočne pochádzali od Boha a boli určení Bohom a mohli preukázať, že ich mená sú v Poslednej Vôli predchádzajúcich prorokov a poslov. Okrem toho preukazovali božské vedomosti a zvolávali k Zvrchovanosti Boha. Kráľ Dávid sa stal druhým Kráľom Izraela. Môžeme tu vidieť niečo zaujímavé; dochádza tu k zjavnému rozporu. Kráľ Dávid ako hlava štátu podľa všetkého porušuje jeden z Mojžišovských zákonov.

1 A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, že poslal Dávid Joába a svojich služobníkov s ním i celého Izraela, ktorí potom hubili synov Ammonových a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme. 2 A stalo sa jedného dňa po čas večera, že Dávid vstal so svojej postele a prechádzal sa na postreší domu kráľovho a videl s postrešia ženu, ktorá sa umývala. A žena bola veľmi pekná čo do postavy a tvári. 3 A Dávid poslal posla a pýtal sa na tú ženu. A ktosi povedal: Či nie je to Bat-šeba, dcéra Eliamova, žena Uriáša Hetejského? 4 Vtedy poslal Dávid poslov a vzal ju, a keď vošla k nemu, ležal s ňou. A ona sa bola práve očistila od svojej nečistoty. A navrátila sa do svojho domu. 5 A žena otehotnela a preto pošlúc oznámila to Dávidovi a riekla: Som tehotná. 6 Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi. 7 A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna? 8 A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov. 9 Ale Uriáš ležal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými služobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu. 10 Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu? 11 A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Božia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a ležal so svojou ženou? Jako že žiješ, a jako žije tvoja duša, neučiním tej veci. 12 Vtedy riekol Dávid Uriášovi: Zostaň tu i dnes, a zajtra ťa prepustím. A tak zostal Uriáš v Jeruzaleme toho dňa i nasledujúceho dňa. 13 A keď ho pozval Dávid, jedol pred ním a pil a opojil ho. Ale večer vyšiel ľahnúť si na svoje ležište so služobníkmi svojho pána, a neodišiel dolu do svojho domu.

14 Potom ráno sa stalo, že Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15 A v tom liste napísal toto: Postavte Uriáša dopredu ta, kde je boj najtuhší, a potom ustúpte zpät od neho, aby bol uderený a aby zomrel. 16 A stalo sa, keď obliehajúc strážil Joáb mesto, že postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam silní mužovia. 17A keď vyšli mužovia mesta a bojovali proti Joábovi, vtedy padlo niekoľko mužov z ľudu, zo služobníkov Dávidových, a zomrel aj Uriáš Hetejský. 18 Potom poslal Joáb posla a oznámil Dávidovi všetko, čo sa týkalo vojny. 19 A prikázal poslovi a riekol: Keď dopovieš kráľovi všetko o vojne, 20 a bude, ak vzplanie prchlivosť kráľova, a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tam bojovali? Či neviete, že strieľajú s múru? 21 Ktože zabil Abimelecha, syna Jerubbešetovho? Či to nebola žena, ktorá hodila na neho kus žernova s múru, a zomrel v Tébeci? Prečo ste sa tedy priblížili k múru? Vtedy povieš. Aj tvoj služobník, Uriáš Hetejský, zomrel. 22 A tak odišiel posol a prijdúc oznámil Dávidovi všetko, pre čo ho poslal Joáb. 23 A posol povedal Dávidovi: Premohli nás tí mužovia a vyšli proti nám na pole, ale my sme potom útočili na nich až po vchod do brány. 24 No, vtedy strelili strelci do tvojich služobníkov s múru, a zomreli niektorí zo služobníkov kráľových, aj tvoj služobník Uriáš Hetejský zomrel. 25Vtedy riekol Dávid poslovi: Takto povieš Joábovi: Nech nie je tá vec zlá v tvojich očiach, a nech ťa to netrápi, lebo meč žerie raz toho a raz toho. Zosilni svoj boj proti mestu a rozbor ho! A dodaj mu sily. 26 A keď počula žena Uriášova, že zomrel Uriáš, jej muž, smútila nad svojím manželom. 27 A keď pominul smútok, poslal Dávid po ňu a vzal ju do svojho domu, a bola mu ženou. A porodila mu syna. Ale vec, ktorú vykonal Dávid, bola zlá v očiach Hospodinových.16

Nátan Napomína Dávida
1 Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2 Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho. 3Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra. 4 No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu. 5Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil! 6 A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti. 7 Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej. 8 A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to. 9 Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových. 10 Preto teraz neuhne meč z tvojho domu až na veky, pretože si mnou opovrhol a vzal si ženu Uriáša Hetejského, aby ti bola ženou. 11 Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvojho domu a vezmem tvoje ženy pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blížnemu, a bude ležať s tvojimi ženami pred očima tohoto slnca. 12 Lebo ty si to urobil tajne, ale ja učiním túto vec pred celým Izraelom a pred slncom. 13 Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som Hospodinovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj Hospodin preniesol tvoj hriech, nezomrieš. 14 Ale preto, že si dal tou vecou nepriateľom Hospodinovým príčinu, aby sa rúhali, preto i syn, ktorý sa ti narodil, istotne zomrie.17

Aj keď sa táto záležitosť nepáčila Pánovi a Boh sa hneval na Dávida za to, že Uriáša takýmto spôsobom zabil, Boh napriek tomu Dávidovi odpustil a Bat-šebu vôbec neobviňoval. Požehnal Dávida a Bat-šebu a po potrestaní Dávida smrťou jeho syna, ktorého mal mať s Bat-šebou, im dal nového syna. Dali mu meno Šalamún. Aby sme tento príbeh pochopili, musíme poukázať na niekoľko vecí. Po prvé, koncept, že išlo o vymyslený príbeh, ako zvyčajne tvrdia moslimovia, nie je pravdivý a tento koncept je vyvrátený Koránom. Allah uviedol v Koráne nasledujúce verše:

Keď vstúpili k Dávidovi, zľakol sa ich. I povedali: “Neboj sa, my dvaja sa sporíme a jeden z nás učinil krivdu druhému. Rozsúď medzi nami podľa pravdy a nebuď stranícky, ale uveď nás na cestu priamu!
Toto je môj brat a deväťdesiatdeväť ovcí má, zatiaľčo mne patrí len jediná. I povedal mi: Zver mi ju! A premohol ma v slovnej potyčke o ňu.”
Odvetil David: “On vskutku ti ukrivdil žiadúc ovcu tvoju, aby k svojim ju pripojil. A dozaista väčšina spločníkov sa vzájomne podvádza okrem tých, ktorí uverili a zbožné skutky konali, avšak takých málo je.” A dovtipil sa Dávid, že sme ho iba skúšali, a poprosil Pána svojho o zľutovanie a potom padol poklonou na zem a činil pokánie.
A odpustili sme mu to a on má u Nás veru miesto blízke a prekrásne obydlie.
Dávid, My sme učinili teba zástupcom na zemi, rozsúď teda medzi ľuďmi podľa pravdy! Nenasleduj svoje vášne, ktoré by ťa zviedli z cesty Božej, veď tí veru, ktorí z cesty Božej zídu, trest strašný čaká za to, že zabudli na Deň Zúčtovania.18

Príbeh Dávida a Nátana a podobenstvo o boháčovi a chudobnom s mnohými ovcami sa znovu opakuje v Koráne. Nikto nemôže poprieť príbeh o tom, čo sa stalo Dávidovi a Bat-šebe. Problém, ktorý mal Boh s Dávidom, je ten, že Dávid nechal zabiť jedného zo svojich úprimných služobníkov, vzal si jeho manželku, hoci on sám mal veľa žien a jeho služobník len jednu. A napokon, že Dávid bol nespravodlivý, pretože súdil iných (podľa jeho úsudku v prípade dvoch mužov – podobenstvo) inakšie ako súdil sám seba.

Boh Dávidovi odpustil:

Čo sa týka zabitia jeho sluhu, islamské rozprávania uvádzajú, že po smrti Uriáša mu Boh dal na výber, či sa chce Dávidovi pomstiť, alebo že dosiahne rovnakú hodnosť ako Dávid (NJPN). Uriáš si vybral to druhé a Dávidovi odpustil. Boh však stále spôsobil, že prvý Dávidov syn zomrel po tom, čo ochorel. Smrť jeho syna bola za smrť Uriáša, oko za oko a zub za zub. Tak bolo Dávidovi odpustené.
Pokiaľ ide o Dávido odcudzenie manželky, Dávidov syn, Absalom, spal so všetkými konkubínami svojho otca pred očami celého Izraela. V 2. Samuelovej sa píše: 22 A tak roztiahli Absalomovi stán na postreší paláca, a Absalom vošiel k ženinám svojho otca pred očami celého Izraela.19
Čo sa týka súdenia iných, než ako súdil seba, Boh vzal jeho schopnosť súdiť a potrestal ho jeho vlastnými váhami.

Pretrváva však mnoho záležitostí, ktoré sú stále problematické. Ide o nasledujúce filozofické a teologické otázky: Nuž, čo keby Dávid súdil inak a nebol by taký tvrdý voči boháčovi, ktorý bral chudobnému, zmenilo by to Boží súd? Prečo je Boh zrazu veľmi nahnevaný kvôli tomuto incidentu cudzoložstva, keď v predchádzajúcich troch zmluvách neexistovali žiadne zákony, ktoré by to zakazovali? Ako mohlo byť dieťa ako Šalamún výsledkom takéhoto manželstva? Prečo sa Boh na Bat-šebu nehneval?

Zdá sa, že odpoveďou na otázky je, že Boh mal hlavný problém s Dávidovým súdom. Pretože Boh je spravodlivý, zlatým pravidlom vo všetkých náboženstvách bolo: 31 A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podobne.20 Z tohto dôvodu Boh prijíma čokoľvek a všetko to, čo by si si ty sám prijal pre seba. Len nebuď pokrytec a nemaj jeden súbor hodnôt a pravidiel, keď sa to týka teba, a iný, keď sa to týka iných. A ak by ľudstvo jednoducho dodržiavalo toto jediné pravidlo, nebolo by potrebné žiadne ďalšie. V skutočnosti sa zdá, že samotná karma vznikla preto, aby sa zachovalo jedno pravidlo, robte iným tak, ako by ste chceli, aby iní robili vám, a ak nie, bude sa vám robiť to, čo vy robíte iným. Odpoveď by teda bola áno, Boží rozsudok v tomto prípade bol založený na Dávidovom vlastnom úsudku, podľa čoho by súdil iných, podľa toho musí súdiť aj seba. Ak odpúšťa druhým, môže odpustiť sebe, ak odsudzuje iných, musí súdiť aj seba. Tie isté váhy, ktoré používa pre iných, musí použiť aj pre seba. A zdá sa, že to je dôvod, prečo Boh prijíma toľko kultúrnych a tradičných noriem, ako bolo predtým preukázané v predošlých zmluvách, pokiaľ negatívne nepôsobia na spravodlivosť a harmóniu v spoločnosti, pretože to, čo Boh v konečnom dôsledku chce, je mier, harmónia a spravodlivosť, ktoré sú zavedené tým, že robíme druhým to, čo by sme chceli, aby robili nám. A tak napríklad, aby som ďalej demonštroval tento bod, ak by bol Dávid ako dieťa vychovávaný a naprogramovaný tak, aby veril, že je prijateľné, aby bola žena vydatá za mnohých mužov, a potom by urobil to, čoho sa dopustil s Uriášovou manželkou, a Nátan by mu predložil tú istú otázku odznova, jeho úsudok by bol prirodzene iný. A preto by bol súdený podľa vlastného úsudku a vlastného chápania a toho, čo by si prijal pre seba.

Ďalší bod, na ktorý by sme chceli poukázať, je, že Dávid bol miestodržiteľom a Bohom ustanoveným Kráľom, ktorý dodržiaval Mojžišovu Zmluvu. A predsa porušil jedno z desiatich prikázaní: „Nebudeš túžiť po žene blížneho svojho“ a prakticky sa dopustil toho istého hriechu ako Adam. Obom bolo odpustené a neboli vymenení za porušenie božských zákonov. To sa dá interpretovať len jedným spôsobom a to, že Boží zástupca je nad zákonmi. To znamená, že tak ako vo väčšine krajín existujú zákony, ktoré zakazujú stíhať hlavu štátu za zločiny spáchané, zatiaľ čo pôsobí v úrade, rovnako tak Boží zástupca nie je stíhaný za porušenie zákonov Zmluvy. Napríklad v Spojených štátoch je úradujúci prezident imúnny voči obvineniu alebo trestnému stíhaniu. V Spojenom kráľovstve má kráľ alebo kráľovná imunitu, čo znamená, že kráľ alebo kráľovná ako hlava štátu „sa nemôže dopustiť protizákonného konania a je imúnny voči občianskemu alebo trestnému stíhaniu“. Námestník Boha, zatiaľ čo je v úrade, sa preto nemôže dopustiť protizákonného konania a je imúnny voči vylúčeniu z úradu s výnimkou jedného prípadu, a to je zrada.

Keď sa ukázalo, že Boží Zástupca je nad zákonom a nad judikatúrou, teraz chápeme, prečo Boh neobviňoval Bat-šebu, ani sa na ňu nehneval. Je to preto, že Batšeba poslúchla vtedajšieho Zástupcu Boha, kráľa Dávida (NJPN), a jej neprináleží ho súdiť. Boh ju nielen nevinil, ale skôr ju odmenil za jej poslušnosť tým, že ju urobil Kráľovnou a zároveň matkou Dôkazu Boha, Kráľa Šalamúna (NJPN). Už predtým sme objasnili, že Boží Miestodržitelia môžu robiť chyby a chýb sa dopúšťajú, ale nie je na ľuďoch, aby ich súdili, pretože iba Boh súdi Svojho Zástupcu. Čo sa týka ľudí, ak im bola dokázaná pravdovravnosť božského Posla, potom je ich povinnosťou poslúchať ho.
Kráľ Šalamún bol vymenovaný po Dávidovi (NJPN) a bolo mu dané Kráľovstvo, aké nemal pred ním nik. Dostal nielen poznanie, múdrosť, porozumenie a autoritu ako nikto predtým, ale dostal aj bohatstvo ako nikto iný. Šalamún (NJPN) rozumel rečiam zvierat, ovládal prírodné prvky ako vietor a mal autoritu nad démonmi a džinmi a mal tiež sedemsto manželiek a tristo konkubín. V 1. knihe Kráľov sa o Šalamúnovi píše: „3 A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo,21 čo znamená, že bol ženatý so sedemsto princeznami. A bol mimoriadne bohatý a žil okázalým životným štýlom.

Šalamúnova Nádhera
13 A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiat šesť hrivien zlata, 14 krome toho, čo prišlo od kupcov a čo donášali obchodníci, ale i všetci kráľovia Arábie i správcovia zeme donášali Šalamúnovi zlato a striebro. 15 A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov kovaného zlata dal na jedenkaždý štít. 16 Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tristo šeklov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich složil v dome lesa Libanona. 17 A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho čistým zlatom. 18 Trón mal šesť stupňov i podnož zo zlata, ktoré boly prichytené k trónu, a operadlá boly z jednej i z druhej strany nad sediskom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel. 19 A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo. 20 A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo striebra, lebo striebro nebolo vo dňoch Šalamúnových považované za nič; 21 pretože kráľove lode chodily do Taršíša so služobníkmi Chíramovými; raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovú kosť a opice a pávy. 22 A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a múdrosti. 23 Preto všetci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca. 24 A tí všetci donášali každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.- 25 A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazdcov, ktorých umiestil v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme. 26 Panoval nad všetkými kráľmi od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta. 27 A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, planých fíkov, ktorých je na rovine množstvo. 28 A kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta i zo všetkých zemí.22

Chcel by som tu poukázať na to, ako môžete jasne vidieť, Bohom určený miestodržiteľ, ktorý vedie bohatý životný štýl, nie je dôvodom na nevieru v neho, pretože potom by sme v prvom rade mali neuveriť v Šalamúna. Extrémne veľký počet Šalamúnových manželiek viedol k jeho konečnému pádu a nepokojom v Izraelskom kráľovstve a viedol k zavedeniu falošných bohov do Božieho kráľovstva, čo viedlo k tomu, že Šalamúnovi synovia stratili v Izraeli moc. A to je jeden z dôvodov, prečo sa v ďalšej Zmluve, Zmluve Ježiša (NJPN), menia zákony z povoľovania polygamie na jej postavenie mimo zákon a presadzovanie iba monogamných manželstiev.