Imám Al-Sádiq (Od Neho Je Mier) povedal: „Keď Kain videl, že oheň prijal Ábelovu obetu, Iblís mu povedal: ‚Veru, Ábel uctieval oheň‘. Vtedy Kain povedal: ‚Ja neuctievam ten oheň, ktorý uctieval Ábel, ale uctievam iný oheň a prinášam mu obety a on ich prijíma‘. Potom si postavil domy ohňa a prinášal im obety. Kain nemal žiadne poznanie Pána Boha a potomkovia Kaina od neho nedostali nič iné ako prax uctievania ohňa.“[1] To je dôkaz, že Adam (Nech Je Pokoj S Ním) nepovažoval Kaina za svojho syna a Adam nikdy nevyučoval Kaina náboženstvu.“
Oheň zohrával významnú rolu nielen v pravom náboženstve Boha, ale aj vo falošných náboženstvách. Imám Ahmed Al Hassán (Od Neho Je Mier) povedal, že zoroastrianske náboženstvo založil prorok Zarathustra (Nech Je Pokoj S Ním). Zarathustra oheň neuctieval, hoci niektorí potomkovia Kaina ho pokladajú za uctievača ohňa. To vyvoláva zmätok a nesprávne predstavy o zoroastriánoch.
Prorok Zarathustra (NJPN) bol jedným z prorokov, ktorí nadväzovali na Noeho (NJPN) náboženské zvyky. Preto oheň hrá dôležitú úlohu. V dobe Nimróda (Nech je Bohom Zlorečený) ľudia zachovali pozostatky Kainovho náboženstva, a preto aj v náboženstve Nimróda zastáva oheň významné miesto. Dokonca vidíme, ako Nimród hodil Abraháma do ohňa ako obetu. Nimród sa pokúsil prinútiť Abraháma uctievať oheň, ale keď odmietol, bol proti svojej vôli hodený do ohňa. Avšak Nimródova obeta nebola prijatá a oheň Abraháma nepohltil, rovnako ako nepohltil a neprijal obetu Nimródovho predka, Kaina (Nech je Bohom Zlorečený).
Existuje židovský midraš (rabinická tradícia) z knihy Genesis, ktorý hovorí:
„On ho [Abraháma] vydal Nimródovi. [Nimród] mu povedal: Uctievaj oheň! Abrahám mu odpovedal: A či mám teda uctievať vodu, ktorá hasí oheň? Nimród mu povedal: Uctievaj vodu! [Abrahám] mu povedal: Ak áno, mám potom uctievať oblak, ktorý nesie vodu? [Nimród] mu povedal: Uctievaj oblak! [Abrahám] mu povedal: Ak áno, mám potom uctievať vietor, ktorý rozháňa oblaky? [Nimród] mu povedal: Uctievaj vietor! [Abrahám] mu povedal: A máme potom uctievať človeka, ktorý odoláva vetru? [Nimród] mu povedal: Príliš veľa slov! Ja sa skláňam iba pred ohňom – do neho ťa hodím a nech príde Boh, ktorému sa skláňaš, a zachráni ťa z neho!“ Stál tam Haran [Abrahámov brat]. Povedal [si]: Čo mám robiť? Ak zvíťazí Abrahám, poviem: ‚Som z Abrahámových [nasledovníkov]‘, ak zvíťazí Nimród, poviem: ‚Som z Nimródových [nasledovníkov]‘. Keď Abrahám vstúpil do pece a prežil, spýtali sa Harana: ‚Koho [nasledovník] si?‘ a on odpovedal: ‚Abrahámov!‘ [Potom] ho chytili a hodili do pece, a jeho brucho sa otvorilo a zomrel skôr než Terach, jeho otec.“[1]
Nimród bol synom Kanaána a Kanaán bol potomkom Kaina a Íblisa (Nech Ich Boh Preklína). Druhá Zmluva s Bohom skončila v dôsledku Nimródovho pokusu zabiť Abraháma (NJPN). Na základe toho Boh uzavrel s Abrahámom (NJPN) Tretiu Zmluvu. Boh potom uvalil trest na Nimróda a jeho ľud. V tom období všetci ľudia na Zemi hovorili jedným jazykom. Babylónčania predložili výzvu Bohu tým, že chceli vybudovať veľkú vežu „s vrchom v nebesiach“. Boh ich ponížil tým, že zničil Bbabylónsku vežu a Nimróda eliminoval za pomoci malého hmyzu. Okrem toho Boh zmiatol jazyk ľudí a rozptýlil ich do mnohých rôznych národov a kmeňov.
Zayd Al-Šaham podal svedectvo od Aba Abdilláha (Od Neho Je Mier), ktorý povedal: „Počul som ho (Aba Abdilláha) povedať: ‚Naozaj, Boh (Nech je Požehnaný a Vyvýšený) učinil Abraháma služobníkom, skôr ako ho učinil Prorokom, a Boh ho učinil Prorokom, skôr ako ho učinil Poslom, a Boh z neho urobil Posla, skôr ako ho prijal za Priateľa, a Boh ho prijal za Priateľa, skôr ako z neho urobil Imáma. A tak, keď sa všetky tieto veci dokončili, Boh vzal jeho ruku a povedal mu: ‚Ó, Abrahám! Menujem ťa Imámom pre ľudí!‘ A kvôli dôležitosti tejto záležitosti Abrahámových očiach, Abraháma sa spýtal: ‚A čo moje potomstvo?‘ A Boh odpovedal: ‚Moja zmluva sa nevzťahuje na tých, čo konajú zlo.“‘[2]
V Genezis – Prvej knihe Mojžišovej sa uvádza:
1 A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý!
2 A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne.
3 Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol:
4 Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.
5 Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov.
6 Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba.
7 A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.
8 A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom.
9 A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach.
10 Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia.
11 Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.
12 A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena;
13 istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou.
14 Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu.
15 A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára.
16A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej.
17 Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?
18 A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou!
19 A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.
20 Aj o Izmaela som ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.
21 Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku.
22 A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba.
23 A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh.
24 A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.
25 A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.
26 Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn.
27 A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.[3]
Ako Boh uzavrel Zmluvu s Adamom (NJPN) a jeho potomkami, tak isto uzavrel Zmluvu aj s Noem (NJPN) a jeho potomkami. Tretiu Zmluvu Boh uzavrel s Abrahámom a jeho potomstvom. Avšak Boh jasne stanovil, že táto Zmluva bude platná len pre spravodlivých z jeho potomstva a nezahŕňa tých, ktorých pôvod spočíva u Iblísa a Kaina. Boh dal Abrahámovi (NJPN) špeciálny symbol Zmluvy medzi nimi; bola to obriezka. Obriezka bola vždy zvláštnym znamením, ktoré učenci nedokázali vysvetliť, a teda prečo práve tento výnimočný symbol bol tým, ktorý si Boh vybral pre Abraháma a jeho potomstvo. Znamenie Adamitskej Zmluvy bol Strom, znamenie Noemovej Zmluvy bola Dúha a znamenie Abrahámovej Zmluvy bola Obriezka.
Obriezka sa uskutočňuje v oblasti pohlavného orgánu mužov. Táto oblasť je vždy zakrytá odevom. Pre koho to malo byť teda znamenie? Znamením to bolo pre ženy Abrahámovskej zmluvya, dcéry Adama (NJPN) a potomkov Adama (NJPN), aby vedeli, kto sú ich manželia, než im umožnia si s nimi líhať. A či sú to synovia Adama (NJPN) alebo azda synovia Kaina, ktorí sa vydávajú za iných? Toto zname malo byť zábezpekou, aby Iblís a jeho synovia nemohli tak ľahko zviesť ženy, ako k tomu došlo v prípade Evy.
Nová Zmluva a jej podmienka – obriezka – bola pre ľudí vtedajšej doby náročná. Boh z obriezky urobil očistenie ich pôvodu od spojitosti so synmi Iblísa, pretože Iblís a jeho potomkovia neboli obrezaní. Ježiš (NJPN) to objasnil, keď povedal v Evanjeliu podľa Barnabáša:
“A hľa! Žena z Kanaánu so svojimi dvoma synmi, ktorá odišla zo svojej vlasti, aby našla Ježiša. Keď ho teda videla prichádzať so svojimi učeníkmi, vykríkla: „Ježiš, syn Dávida, zmiluj sa nad mojou dcérou, ktorú trápi diabol!“ Ježiš jej však neodpovedal ani jediným slovom, pretože boli z neobrezaného ľudu.
Učeníci boli obmäkčení súcitom a povedali: „Pane, zmiluj sa nad nimi! Pozri, ako veľmi kričia a plačú!“ Ježiš odpovedal: „Nie som poslaný iba ak k izraelskému ľudu.“ Potom žena so svojimi synmi predstúpila pred Ježiša, plačúc a hovoriac: „O syn Dávida, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb z rúk detí a dať ho psom.“ A to Ježiš povedal kvôli ich nečistote, pretože boli z neobrezaného ľudu. Žena odpovedala: „Pane, psy jedia drobky, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy Ježiša slová ženy potešili a povedal: „Žena, tvoja viera je veľká.“ A zdvihol svoje ruky k nebu, modlil sa k Bohu a potom povedal: „Žena, tvoja dcéra je vyslobodená, choď v pokoji.
Žena odišla a keď sa vrátila domov, našla svoju dcéru, ktorá chválila Boha. Preto žena povedala: „Veru, niet iného Boha ako Boha Izraela.“ A preto sa všetci jej príbuzní pridali k zákonu [Božiemu], podľa zákona napísaného v knihe Mojžišovej.
Učeníci sa v ten deň opýtali Ježiša, hovoriac: „Pane, prečo si tak odpovedal tej žene, že sú psi?“ Ježiš odpovedal: „Veru, hovorím vám, že pes je lepší ako neobrezaný človek.“ Vtedy sa učeníci zarmútili a hovorili: „Tieto slová sú tvrdé, a kto ich bude môcť prijať?“ Ježiš odpovedal: „Ak zvážite, ó hlúpi, čo robí pes, ktorý nemá rozum, pre službu svojho pána, zistíte, že moje slová sú pravdivé. Povedzte mi, či pes stráži dom svojho pána a vystavuje svoj život proti zlodejovi? Áno, určite. Ale čo dostáva? Mnoho bitiek a zranení za málo chleba, a vždy ukazuje svojmu pánovi radostnú tvár. Je to pravda?“ „Pravda je, Pane,“ odpovedali učeníci.
Vtedy povedal Ježiš: „Zamyslite sa teraz, ako veľa dal Boh človeku, a uvidíte, ako neprávom pohŕda Zmluvou Boha uzavretou s jeho služobníkom Abrahámom. Pamätajte na to, čo Dávid povedal Saulovi, kráľovi Izraela, v boji proti filištínskemu Goliášovi: ‚Môj pane,‘ povedal Dávid, ‚kým tvoj služobník strážil stádo svojho pána, prišiel vlk, medveď a lev a pochytili ovce tvojho služobníka. Vtedy tvoj služobník išiel a zabil ich, a zachránil tak ovce. A čo je tento neobrezaný, ak nie im podobný? Preto tvoj služobník pôjde v mene Pána, Boha Izraela, a zabije tohoto nečistého, ktorý sa rúha svätému ľudu Boha.‘
Vtedy povedali učeníci: ‚Povedz nám, Pane, prečo je nutné, aby bol človek obrezaný?‘ Ježiš odpovedal: ‚Nech vám stačí, že to Boh prikázal Abrahámovi, keď povedal: „Abrahám, obrež svoju predkožku a predkožku všetkých tvojich domácich, pretože táto zmluva medzi mnou a tebou platí naveky.'“
A keď to povedal, Ježiš sa posadil v blízkosti na horu. A jeho učeníci k nemu pristúpili, aby počúvali jeho slová. Vtedy povedal Ježiš: ‚Adam, prvý človek, ktorý v raji, na základe Satanovho podvodu, zjedol Bohom zakázané jedlo, jeho telo sa vzoprelo proti duchu. Preto sa zaprisahal, hovoriac: „Prisahám Bohu, že ťa useknem!“ A zlomil kus skaly, chytil svoje telo, aby ho usekol ostrým okrajom kameňa. Vtedy ho napomenul anjel Gabriel. Adam odpovedal: „Zaprisahal som sa Bohu, že to useknem, nikdy nebudem klamár!“ Potom mu anjel ukázal nadbytok jeho kože a to, čo mal odstrihnúť. A pretože každý človek berie telo z tela Adama, je povinný zachovať to v svojich synoch a z pokolenia na pokolenie sa zachovala povinnosť obriezky.[4]
Chcel by som tu upozorniť, že toto je dodatočný dôkaz, že pôvodným hriechom, ktorý Adam spáchal, bol pokus o pohlavný styk s Fatimou al Zahraou (Od Nej Je Mier). Bol to hriech tela a konkrétne pohlavný hriech. Preto Adam tu vykonáva pomstu na svojom mužskom orgáne a reže ho ostrým okrajom kameňa. Pretože telo, ktoré sa vzoprelo proti Bohu, bol jeho penis.
Pokračujeme v čítaní narácie Evanjelia podľa Barnabáša…
Ale v čase Abraháma bolo len málo obrezaných na zemi, pretože sa rozmnožovalo modlárstvo. Preto Boh Abrahámovi oznámil skutočnosť týkajúcu sa obriezky a ustanovil túto zmluvu, hovoriac: „Duša, ktorá nebude mať svoje telo obrezané, rozptýlim ho zo svojho ľudu naveky.“
Učeníci sa triasli strachom pri týchto slovách Ježiša, pretože hovoril s veľkou vášňou. Vtedy Ježiš povedal: „Nech strach zanechá ten, kto nemá obrezanú predkožku, pretože je zbavený raja.“ A keď to povedal, Ježiš znova vravel, hovoriac: „Duch je v mnohých ľuďoch pripravený slúžiť Bohu, ale telo je slabé. Preto ten, kto sa bojí Boha, by mal zvážiť, čo je telo, odkiaľ pochádza a kam sa bude vracať. Boh z hliny zeme stvoril telo a doňho vložil dych života. A preto keď telo bráni slúžiť Bohu, malo by byť odvrhnuté ako hlina a pošliapané, pretože ten, kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, ju zachová v život večný.“ Telo je v súčasnosti stelesnením jeho túžob – je tvrdým nepriateľom všetkého dobrého: pretože túži jedine po hriechu. „Mal by teda človek pre uspokojenie jedného zo svojich nepriateľov opustiť potešenie Boha, svojho Stvoriteľa?
Zvážte toto: Všetci svätci a proroci boli nepriateľmi svojho tela pre službu Bohu. S radosťou a ochotou išli v ústreti smrti, aby neporušili zákon Boží daný Mojžišom, jeho služobníkom, a ja idem a slúžim falošným a klamným bohom.
„Spomeňte si na Eliáša, ktorý utiekol pustatinou pohoria, jedol iba trávu a bol oblečený v koži z kôz. Ach, koľko dní nejedol! Ach, akým chladom prechádzal! Ach, koľkokrát ho zasiahli dažde, a to počas sedem rokov, keď pretrvávalo to kruté prenasledovanie nečistej Jezébel!
„Spomeňte si na Elizea, ktorý jedol jačmenný chlieb a nosil rúcho hrubej látky. Veru vám hovorím, že títo, nehľadiac na telo, predstavovali veľkú hrôzou pre kráľa a kniežatá. To by malo stačiť na pohŕdanie telom, ó ľudia. Ale ak chcete hľadieť na hroby, spoznáte, čo je telo.“[5]
Teraz je vám jasné, prečo by bol pes lepší ako neobrezaný, pretože pes je lepší a čistejší než Satan a jeho potomstvo. Abrahámovská Zmluva bola špeciálnou zmluvou pre neho a jeho potomstvo – najmä pre deti Adama. Božím úmyslom preňho a jeho rodinu bol jedinečný štát s vlastnou krajinou podobnou záhrade Edenu a Boh udelil Abrahámovi a jeho potomstvu územie od Nílu po Eufrat. To znamená, že Boh to udelil Abrahámovi, Izákovi, Ismaelovi a synom Izraela (Jákoba) po nich (Nech Je Pokoj S Nimi Všetkými). Lebo Boh povedal: „Ale svoju zmluvu ustanovím s Izákom.„[6] Preto sú Ismael a jeho potomstvo súčasťou zmluvy, ale Bohom vyvolenými ľuďmi v tejto zmluve sú synovia Izáka (NJPN).
Existuje veľa zaujímavých faktov o Abrahámovom príbehu, na ktoré by sme chceli poukázať. Po prvé, chceli by sme zdôrazniť, že Abraham bol ženatý so svojou vlastnou sestrou Sarou, s ktorou mali spoločného jedného z rodičov. Toto ďalej dokazuje, že manželstvo medzi súrodencami bolo v Prvej Zmluve povolené, pretože neexistoval žiadny zákaz okrem príkazu byť plodný a vyhýbať sa stromu. Manželstvo medzi súrodencami zostalo právoplatné aj v Noemovej Zmluve, ktorú Abraham a Sára dodržiavali, a zostalo právoplatné aj v Tretej Zmluve. V knihe Genezis – Prvá kniha Mojžišova, kapitola 20, verše 1-2, je ukázané, že Abraham a Sára sú zároveň aj brat a sestra, ako aj manžel a manželka:
1 Odtiaľ sa Abrahám vybral do kraja Negev. Zastavil sa medzi Kadéšom a Šúrom a dočasne zostal v Geráre. 2 Abrahám vtedy o svojej manželke Sáre hovorieval: „Toto je moja sestra.“ Gerársky kráľ Abimelech poslal po Sáru a vzal si ju.[7]
Abrahám to ďalej potvrdzuje v Genezis – Prvá kniha Mojžišova 20:11-12:
11 Abrahám odvetil: „Povedal som si: ‚Na tomto mieste určite nieto bázne pred Bohom a pre moju ženu ma zabijú.‘ 12Napokon, ona mi je naozaj sestrou. Je to dcéra môjho otca, no nie dcéra mojej matky; stala sa mojou ženou.[8]
A v Sahih Bukhari je opísané, že Prorok Boží, Mohammed (Pokoj A Požehnanie Nech Sú S Ním A Jeho Rodinou) povedal: „Keď Abrahám (NJPN) kráčal so Sárou, stretli tyrana z tyranov a povedali mu: ‚Veru, tu s nami je muž, ktorý má pri sebe jednu z najkrajších žien, pošli ho k nám.‘ A spýtal sa ho na ňu a povedal: ‚Kto je to?‘ On odpovedal: ‚Moja sestra.'“[9]
Taktiež dochádzalo k iným formám sexuálnych vzťahov, ktoré sa odohrávali nie príliš ďaleko od Abraháma, vrátane homosexuálnych vzťahov, v mestách Sodoma a Gomora, kam bol poslaný Abrahámov synovec, Prorok Lot (NJPN). V Genesis – Prvá kniha Mojžišova 18:20-21 je uvedené, že proti Sodome a Gomore boli vznesené sťažnosti. A Boh sa rozhodol poslať niekoľko anjelov, maskovaných za mužov, aby vyšetrili:
20 Vtedy riekol Hospodin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Preto nech sostúpim ta a uvidím, či vykonali všetko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jestli nie, tedy zviem.[10]
Je tu odhalený dôležitý fakt, ktorý by sme si mali všimnúť. Dozvedáme sa, že ľudia zo Sodomy a Gomory boli príčinou hlasného sťažovania sa Pánovi. Hlasné sťažovanie je veľká sťažnosť alebo protest. Ľudia boli obeťami ľudí zo Sodomy a Gomory a sťažovali sa na to Bohu. V nasledujúcej židovskej povesti z knihy „Legendy Židov“ sa dozvedáme, akí boli v skutočnosti ľudia zo Sodomy a Gomory:
„Obyvatelia Sodomy a Gomory a ďalších troch miest roviny boli hriešni a bezbožní. V ich krajine sa nachádzalo rozsiahle údolie, kde sa každoročne zhromažďovali so svojimi manželkami, deťmi a všetkými, čo im patrilo, aby oslávili viacdňový festival pozostávajúci z odporných orgií. Ak cez ich územie prechádzal cudzí obchodník, všetci, veľkí aj malí, ho obkľúčili a obrali o všetko, čo mal. Každý si pridržal niečo bezcenné, až kým bol cestovateľ úplne vydrancovaný. Ak sa obeť odvážila pripomenúť to niekomu, ukázal jej, že si vzal iba maličkosť, ktorá nestojí za zmienku. A nakoniec ho z mesta vyhnali.
Jedného dňa sa stalo, že muž, ktorý cestoval z Elamu, dorazil do Sodomy ešte pred večerom. Nenašiel sa nikto, kto by mu poskytol na noc útočisko. Nakoniec ho šikovná líška menom Hedor srdečne pozval, aby ho nasledoval do svojho domu. Sodomitu lákal nesmierne nádherný koberec, priviazaný lanom na cudzincovom oslovi. Zaumienil si ho získať pre seba. Hedorovo priateľské naliehanie presvedčilo cudzinca, aby s ním ostal dva dni, hoci pôvodne rátal iba s jednou nocou. Keď prišiel čas vydať sa na cestu, požiadal svojho hostiteľa o koberec a lano. Hedor povedal: „Sníval sa ti sen a toto je výklad tvojho sna: lano znamená, že budeš mať dlhý život, rovnako dlhý ako lano; pestrofarebný koberec naznačuje, že budeš vlastniť sad, v ktorom vysadíš rôzne ovocné stromy.“ Cudzinec trval na tom, že jeho koberec je skutočnosťou, a nie snom, a naďalej požadoval jeho vrátenie. Hedor nielenže poprel, že by od hosťa bol niečo vzal, ale dokonca trval na zaplatení za výklad jeho sna. Jeho zvyčajná cena za takéto služby, povedal, bola štyri strieborné mince, ale vzhľadom na to, že je jeho hosťom, súhlasil by, na dôkaz ústretovosti voči nemu, s tromi striebornými mincami.
Po dlhom zápolení predložili svoj prípad pred jedného zo sudcov Sodomy menom Šerek a ten povedal žalobcovi: „Hedor je v tomto meste známy ako spoľahlivý výkladateľ snov a to, čo ti hovorí, je pravda.“ Neznámy sa však neuspokojil s verdiktom a ďalej presadzoval svoju stranu prípadu. Vtedy Šerek oboch – žalobcu aj obžalovaného – vyhnal zo súdnej siene. Keď to obyvatelia videli, zhromaždili sa a vyhnali neznámeho z mesta. Plačúc nad stratou svojho koberca sa musel vydať na cestu.
Keďže Sodoma mala sudcu, ktorý bol pre mesto vhodný, rovnako ich mali aj ostatné mestá – Šarkar v Gomore, Zabnak v Adma a Manon v Zeboiim. Eliezer, otrok Abraháma, urobil malé zmeny v menách týchto sudcov, zodpovedajúce povahe ich činov: prvého nazval Šakkara, Klamár; druhého Šakrura, Najvyšší podvodník; tretieho Kazban, Falšovateľ; a štvrtého Mazle-Din, Skresľovač súdnych rozhodnutí. Na návrh týchto sudcov mestá postavili lôžka na svojich verejných priestranstvách. Keď prišiel neznámy, traja muži ho chytili za hlavu a traja za nohy a donútili ho uložiť sa na jedno z lôžok. Ak bol príliš krátky, aby presne zapadol, jeho šesť mučiteľov ťahalo a snažili sa zohnúť mu končatiny, kým nezaplnil celé lôžko; ak bol príliš dlhý, snažili sa ho súčasnou silou tlačiť dovnútra, až sa obeť dostala na pokraj smrti. Jeho krik bol opätovaný slovami: „Takto budeme postupovať voči každému, kto príde do našej krajiny.“
Po čase sa cestovatelia týmto mestám vyhýbali. Ak sa niekedy nejaký nešťastník dostal do ich rúk, dali mu zlato a striebro, ale nikdy chlieb, takže bol odsúdený na smrť hladom. Keď už bol mŕtvy, obyvatelia mesta prišli a vzali si späť označené zlato a striebro, ktoré mu dali, a začali sa hádať o rozdelenie jeho odevu, pretože ho pochovali nahého.
Raz sa Eliezer, otrok Abraháma, vydal do Sodomy na žiadosť Sáry, aby sa informoval o tom, ako sa má Lot. Do mesta vstúpil v okamihu, keď ľudia obrali cudzinca o jeho odev. Eliezer sa postavil na stranu chudáka a Sodomčania sa proti nemu obrátili; jeden mu hodil kameň do čela a spôsobil značnú stratu krvi. Útočník okamžite, keď videl, ako krv prúdi, požadoval zaplatenie za vykonanie bankovania. Eliezer odmietol platiť za spôsobené zranenie a bol zavlečený pred sudcu Šakkaru. Bolo proti nemu vydané rozhodnutie, pretože zákon krajiny dal útočníkovi právo požadovať zaplatenie. Eliezer rýchlo zdvihol kameň a hodil ho do čela sudcu. Keď videl, že krv tečie hojne, povedal sudcovi: „Zaplať môj dlh tomuto mužovi a daj mi zvyšok.“
Príčinou ich krutosti bolo ich nesmierne veľké bohatstvo. Ich pôda bola zlatá a v ich lakomstve a túžbe po čoraz väčšom množstve zlata chceli zabrániť cudzincom, aby si užívali čo len malý kúsok z ich bohatstva. Preto zaplavili cesty potokmi vody, takže cesty do ich mesta zmizli a nikto ich nemohol nájsť. Boli bezcitní nielen k zvieratám, ale aj k ľuďom. Závideli dokonca aj vtákom to, čo jedli, a preto ich vyhubili. Aj navzájom voči sebe sa správali bezbožne, neváhali sa dopustiť vraždy, aby sa tak mohli zmocniť väčšieho množstva zlata. Ak si všimli, že niekto vlastní veľké bohatstvo, dvaja z nich sa proti nemu spolčili. Oklamali ho tak, že ho zaviedli blízko k troskám a zatiaľ čo ho jeden držal na mieste pri príjemnom rozhovore, druhý by podkopal stenu, pri ktorej stál, až by sa náhle naň zrútila a zabila ho. Potom by si tí dvaja spiklenci medzi sebou rozdelili jeho bohatstvo.
Existoval medzi nimi aj iný spôsob obohacovania sa majetkom iných. Boli to zruční zlodeji. Keď sa rozhodli kradnúť, najprv požiadali svoju obeť, aby pre nich strážila istú sumu peňazí, ktorú predtým namazali silno parfumovaným olejom, a potom ju odovzdali ich obeti. Nasledujúcu noc by sa vlámali do jej domu a okradli ju o jej tajné poklady, vedení vôňou oleja k miestu ukrytia.
Ich zákony boli navrhnuté tak, aby spôsobovali ujmu chudobným. Čím bohatší bol človek, tým viac bol zákonom uprednostňovaný. Majiteľ dvoch volov bol povinný poskytnúť jeden deň práce pastiera, ale ak mal len jedného vola, musel poskytnúť dva dni práce. Chudobný sirota, ktorý bol takto nútený starostlivosťou o stáda tráviť dlhší čas ako tí, ktorí boli obdarovaní veľkými stádami, zabil všetok dobytok, ktorý mu bol zverený, aby sa pomstil svojim utláčateľom. Pri pridelení koží však trval na tom, že majiteľ dvoch kusov dobytka by mal dostať len jednu kožu, zatiaľ čo majiteľ jedného kusu by mal dostať dve kože, aby to korešpondovalo s metódou pridelenia práce. Za použitie prepravcu cez rieku musel cestovateľ zaplatiť štyri zuz, ale ak prešiel cez vodu brodom, musel zaplatiť osem zuz.
Krutosť Sodomitov siahala ešte ďalej. Lot mal dcéru menom Paltit, tak nazvanú, pretože sa narodila krátko potom, čo Lot unikol zajatiu vďaka pomoci Abraháma. Paltit žila v Sodome, kde sa vydala za muža. Raz prišiel do mesta žobrák a súd vydal vyhlásenie, že nikto mu nesmie dať nič na jedenie, aby tak zomrel ohlade. Ale Paltit sa nad nešťastným človekom zľutovala a každý deň, keď išla čerpať vodu zo studne, mu poskytla kúsok chleba, ktorý skryla vo svojom džbáne na vodu. Obyvatelia dvoch hriešnych miest, Sodomy a Gomory, nerozumeli, prečo žobrák nezahynul, a podozrievali, že mu niekto tajne dáva jedlo. Traja muži sa pri žobrákovi ukryli a prichytili Paltit pri tom, ako mu dáva niečo na jedenie. Za svoju ľudskosť musela zaplatiť smrťou; upálili ju na hranici.
Ľudia z Admy neboli o nič lepší ako tí zo Sodomy. Raz prišiel do Admy cudzinec, ktorý chcel prenocovať a pokračovať v ceste nasledujúce ráno. Dcéra bohatého muža sa s cudzincom stretla a na jeho žiadosť mu dala piť vodu a jesť chlieb. Keď ľudia z Admy počuli o tomto porušení zákona krajiny, chytili dievča a postavili ju pred sudcu, ktorý ju odsúdil na smrť. Ľudia ju od hlavy po päty natreli medom a vystavili ju na mieste, kde by prilákala včely. Hmyz ju doštípal na smrť. Bezcitní ľudia nevenovali pozornosť jej srdcervúcim výkrikom. Vtedy sa Boh rozhodol týchto hriešnikov zničiť.[11]
Príbeh pokračuje v Prvej knihe Mojžišovej, kapitole 19:
1 A dvaja anjeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a poklonil sa tvárou k zemi.
2 A povedal: Hľa, prosím, moji pánovia, uchýľte sa, prosím, do domu svojho služobníka a prenocujte tam a umyte svoje nohy a potom vstanúc skoro ráno pojdete svojou cestou. A oni riekli: Nie, ale prenocujeme na ulici.
3 No, keď ich len veľmi nútil, uchýlili sa k nemu a vošli do jeho domu, a spravil im hostinu a napiekol nekvasených chlebov, a jedli.
4 Potom však prv ako si ľahli, mužovia mesta, sodomskí mužovia, obstúpili dookola dom, od mladého až do starého, všetok ľud odovšadiaľ.
5 A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali!
6 A Lot vyšiel k nim von ku vchodu a dvere zavrel za sebou.
7 A povedal: Prosím vás, moji bratia, nerobte zlého!
8 Nože hľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznaly muža, prosím, nech ich vyvediem k vám, a urobte im podľa toho, čo je dobré vo vašich očiach. Len tým mužom nerobte ničoho, lebo preto vošli do tône mojej strechy.
9A povedali: Idi ta! A taktiež povedali: Sám prišiel sem bývať cudzinec a bude nás súdiť! Počkaj, teraz urobíme tebe horšie ako im! A útočili na človeka, na Lota, veľmi, a pristúpili vylámať dvere.
10 Ale mužovia vystreli svoju ruku a vtiahli Lota k sebe do domu a zavreli dvere.
11 A mužov, ktorí boli predo dvermi domu, ranili slepotou, všetkých, od najmenšieho do najväčšieho, takže ustali hľadať dvere.
12 A mužovia riekli Lotovi: Či tu máš ešte niekoho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všetkých, ktorých máš v tomto meste, vyveď z tohoto miesta.
13 Lebo zkazíme toto miesto, pretože sa ich krik veľmi rozmohol pred Hospodinom, a preto nás poslal Hospodin, aby sme ho zkazili.
14 Vtedy vyšiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohoto miesta, lebo Hospodin zkazí mesto. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby žartoval.
15 A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež zahladený neprávosťou mesta.
16 A keď bezradný predlieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pretože sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom.
17 A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!
18 A Lot im povedal: Nie, prosím, môj pane.
19 Hľa, prosím, tvoj služobník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si učinil so mnou, že si zachoval moju dušu živú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy nepostihlo to zlé, a zomrel by som!
20 Hľa, prosím, toto mesto je blízko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, dovoľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude žiť.
21 A riekol mu: Hľa, vyslyšal som ťa i čo do tejto veci, aby som nepodvrátil mesta, o ktorom si hovoril.
22 Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vykonať nič, dokiaľ ta nedojdeš. Preto nazvali meno toho mesta Coár.
23 Slnko vychádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára.
24 A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba.
25 A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest, a zkazil všetko, čo rástlo na zemi.
26 A jeho, Lotova, žena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp.
27 A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom.
28 A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vystupoval zo zeme jako dym pece.
29 A stalo sa, keď kazil Bôh mestá tej roviny, že sa rozpamätal Bôh na Abraháma, a tak vyslal preč Lota zprostred podvrátenia, keď podvracal mestá, v ktorých býval Lot.
30 Potom vyšiel Lot z Coára hore a býval na vrchu a obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry.
31 A staršia, prvorodená povedala mladšej: Náš otec je už starý, a nieto na zemi muža, ktorý by vošiel k nám podľa obyčaje celej zeme.
32 Poď, opojíme svojho otca vínom a budeme ležať s ním, aby sme živé zachovaly semeno od svojho otca.
33 A opojily svojho otca vínom v tú noc, a vošla staršia a ležala so svojím otcom, ktorý nevedel, ani kedy ľahla, ani kedy vstala.
34 A stalo sa na druhý deň, že povedala staršia mladšej: Hľa, ležala som minulú noc so svojím otcom. Opojme ho vínom i túto noc, a vojdi a lež s ním a tak živé zachováme semeno od svojho otca.
35 A napojily aj v tú noc svojho otca vínom, a vstala mladšia a ležala s ním, ktorý zase nevedel ani kedy ľahla ani kedy vstala.
36 A tak počaly obe dcéry Lotove od svojho otca.
37 A staršia porodila syna a nazvala jeho meno Moáb; on je otcom Moábov až do dnešného dňa.
38 A tá mladšia porodila syna a nazvala jeho meno Ben-ammi, on je otcom synov Ammonových, až do dnešného dňa.[12]
Okrem vrážd a nespravodlivostí, ktoré sa často v Sodome a v okolitých mestách páchali, z návštevy Anjelov jasne vidíme, že celé mesto a všetci jeho muži bez výnimky, mladí i starí z každej časti mesta, vyšli von, aby Anjelov znásilnili. To znamená, že celé mesto sa zapojilo do znásilnenia každého nového návštevníka, ktorého by si vybrali. A to je jasne demonštrované ich pokusom vniknúť do Lótovho domu, s úmyslom uniesť a znásilniť dvoch Anjelov, ktorí sa vydávali za mužov.
Taktiež si všimnime, že Lot mal dvoch zaťov, ktorí mali byť zosobášení s jeho dcérami v tom istom meste. Patrili medzi ľudí tohto mesta. To znamená, že títo dvaja zaťovia nezabránili Lotovi, keď ponúkol svoje dcéry davu, aby s nimi mohli mať pohlavný styk. Ako môže byť Lot prorokom a zároveň ponúkať svoje dcéry na účely skupinového sexu a ešte k tomu ich ponúkať, keď už raz boli zasnúbené? Muselo to byť preto, že v tom čase v rámci prvých troch zmúv neexistovali žiadne zákony, ktoré by zakazovali tieto druhy sexuálnych stykov, a teda skupinový sex. Nebolo by teda možné tvrdiť, že v tom čase homosexualita nebola zakázaná? Homosexualita sa stáva zakázanou v Mojžišovom zmluvnom zákone a je explicitne spomenutá v Tretej knihe Mojžišovej 18:22:
22 Nebudeš ležať s mužským pohlavím, ako sa líha so ženou; to je ohavnosť[13]
A tiež v Tretej knihe Mojžišovej 20:13:
13 A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich.[14]
A odpoveď je: áno, je pravda, že homosexualita nebola zakázaná. Akt homosexuality bol však sám o sebe hriechom, pretože bol priamym konfliktom s Božím prikázaním byť plodní a množiť sa, pretože z homosexuálneho vzťahu nemôžu vzísť plody. Pokiaľ ide o Božie zákony, ľudia zo Sodomy a Gomory boli vinní z porušovania niekoľkých hlavných zmluvných zákonov. Jedným z týchto zákonov, ktorý porušovali, bola vražda, a druhý bolo Božie prikázanie byť plodnými a množiť sa, ktoré bolo dané Adamovi a neskôr Noemovi (mier s nimi), a nikdy nebolo zrušené Abrahámom (mier s ním) v rámci Tretej zmluvy. Akýkoľvek zákon alebo prikázanie z predchádzajúcej Zmluvy, ak nebolo upravené alebo zrušené novou Zmluvou, platí naďalej. V Koráne sa jasne poukazuje na tento problém. V surate Al-A’raf, verše 80-84 uvádzajú:
A hľa, vravel Lót ľudu svojmu: “A či sa budete oddávať nemravnosti, ktorej sa pred vami nik vo Svetoch nedopustil? Vskutku vy z vášne svojej k mužom vchádzate miesto k ženám! Ba, vy veru ste ľud, ktorý všetku mieru prekračuje!” A bolo odpoveďou národa jeho jedine to, že riekli: “vyžente ich z mesta svojho, pretože to sú ľudia, ktorí o čistotu usilujú!” A záchranili sme ho i rodinu jeho okrem ženy jeho, ktorá bola s tými, ktorí sa omeškali. A zoslali sme na nich dážď (kameňov) – a hľa, aký bol koniec previnilcov.”[15]
A v Koráne v Súre Al Šu’ará vo veršoch 165 a 166 sa uvádza:
A či sa chcete len k mužom zo svetov približovať a manželky svoje, ktoré pre vás Pán váš stvoril, zanedbávať? Ba, vy veru ste ľud previnilcov.”[16]
Korán jasne uvádza, že zatiaľ čo možno niektorí ľudia z miest mali manželky, väčšinu zaujímali muži a úplne zabudli na ženy, uplatňujúc svoje vášne na mužoch namiesto svojich manželiek. To znamenalo, že ľudia z miest Sodoma a Gomora porušili prvé Božie prikázanie byť plodní a množiť sa. Úplne sa vzdávali pohlavného styku so ženami. A to je jedným z dôvodov, prečo bolo ich potrestanie opodstatnené. Okrem toho boli odsúdení za vraždy návštevníkov mesta a nevinných ľudí. Z príbehu o Lótovi by sme si mali vziať aj niekoľko veľmi dôležitých ponaučení:
- Je možné si všimnúť, že rovnako ako bolo povolené Noemovi zobrať si so sebou svoju ženu, ktorá neskôr padla kvôli jej zradnej a zlej povahy, podobne bolo aj Lótovi povolené zobrať si so sebou svoju ženu, ktorá sa chystala opustiť mesto. Keď sa však obrátila späť, bola zničená.
- Poukazujeme na to, že konzumácia alkoholu bola v tretej zmluve stále povolená. A Lót s jeho dcérami alkohol konzumovali.
- Taktiež je potrebné si všimnúť, že v prvých Troch Zmluvách bol sexuálny styk medzi otcom a dcérami povolený a neexistovali zákony, ktoré by ho obmedzovali. Lót vstúpil do zväzku s jeho dcérami a došlo k zrodu dvoch národov. Jeho dcéry tiež ponúkol na skupinový sex s ľuďmi pred jeho domom. Tiež vieme, že ľudia Sodomy a Gomory sa zapájali do skupinového sexu alebo orgií.
- Ľudia z miest Sodoma a Gomora hovorili o Lótovi a jeho rodine: „Sú to ľudia, ktorí sa očisťujú alebo túžia byť čistí.“ Toto je priamy odkaz na prax obriezky, ktorú Lót začal praktizovať v rámci Abrahámovej zmluvy. A slovo pre obriezku v arabčine doslova znamená „očista“.
- Keď im Lót ponúkol svoje dcéry, ľudia zo Sodomy a Gomory mu povedali: „Určite vieš, že nemáme právo na tvoje dcéry. Už vieš, čo si želáme!“[17] To znamená, že nárok na jeho dcéry nemali, pretože neboli obrezaní, a ženy pod Abrahámovou zmluvou mohli byť vydaté iba za obrezaných mužov, t.j. synov Adamových, a nie potomkov Kaina.
- Lót váhal opustiť mestá Sodoma a Gomora a musel byť doslova vyvlečený anjelmi. Neskôr zase nechcel ísť príliš ďaleko. Dostal azyl v jednom z blízkych mies. Toto váhanie je príkladom jedného z Lótových nedostatkov a chýb počas jeho kariéry proroka.
Čo sa týka homosexuality, Imám Ahmed Al-Hassán (Od Neho Je Mier) mi vysvetlil, že prirodzená rozdelenie pohlaví je také, že muži priťahujú ženy a ženy priťahujú mužov. Tiež uviedol, že väčšina ľudí, ktorí sú homosexuáli, sa nimi stali z jedného z dvoch dôvodov: buď preto, že boli obeťami zneužívania v detstve, alebo preto, že sa tak narodili a mali jedného rodiča alebo starého rodiča, ktorý bol homosexuál alebo mal sklony k osobe rovnakého pohlavia. To znamená, že Imám Ahmed Al-Hassán (Od Neho Je Mier) odmieta tradičný pohľad, ktorý zdieľa väčšina náboženstiev, najmä islamských, že homosexuáli sú len zvrhlíci, ktorí by mal byť popravení alebo ukameňovaní. Namiesto toho Imám hovorí, že zatiaľ čo prirodzená sexuálna tendencia mužov a žien je náklonnosť k opačnému pohlaviu, a to pre účely rozmnožovania sa, homosexuáli nemôžu byť v skutočnosti obviňovaní za svoje city k rovnakému pohlaviu, pretože vo väčšine prípadov je to buď dedičný genetický materiál, ktorý zdedili, alebo boli obeťami zneužívania v detstve. Ani v jednom prípade to nie je ich vina.
Na počiatku tohto Hnutia alebo Volania, v ďalekom Iraku, po tom, čo Imám Ahmed Al-Hassán (ONJM) otvoril prvé centrum uctievania pre veriacich, do domu modlitieb prišiel muž – homosexuál. Imámovi (ONJM) nasledovníci vyhlásili, že chcú, aby odišiel, pretože podľa ich názoru by jeho prítomnosť pokazila ich povesť aj povesť náboženstva, keďže bol dotyčný v meste známy tým, že je homosexuál. Keď sa o tom Imám Ahmed Al-Hassán (Od Neho Je Mier) dozvedel, veľmi sa rozhneval a povedal im: „Ak zatvorím Božie dvere pred týmto mužom, na ktoré dvere má potom zaklopať?“ A zavolal ho späť. Z toho dôvodu naše náboženstvo a naše zhromaždenia vítajú nielen homosexuálov, ale aj ľudí zo všetkých ciest života, pretože človek, ktorý je úprimný vo svojom hľadaní Boha, je oveľa váženejší než ten, kto ukazuje falošnú nábožnosť a vo vnútri je pokrytec.
Čo sa týka polohy Sodomy a Gomorry; najnižším bodom Zeme je Mŕtve more, ktoré sa nachádza v Jordánsku a Palestíne, s nadmorskou výškou približne 416 metrov pod úrovňou mora. Imám Ahmed Al-Hassán (Od Neho Je Mier) potvrdil, že Mŕtve more je miestom Sodomy a Gomorry – miest, ktoré Boh zničil v troch Abrahámovských náboženstvách – judaizme, kresťanstve a islame. Povedal: „Mŕtve more dnes vysychá. Objavia sa starobylé artefakty, čo zmenia ľudské vnímanie. Mnohé veci sa zmenia, ak ich neschovajú.“
Vo Svätom Koráne sa uvádza:
“A keď prišiel rozkaz Náš, učinili sme najvyššiu časť tou najnižšou”[18]
Nesprávne preklady to preložili nasledovne:
“A keď prišiel rozkaz Náš, učinili sme najvyššiu časť (mesta) tou najnižšou”
Alebo:
“A keď prišiel rozkaz Náš, obrátili sme mesto naruby”
Avšak pravda je taká, že v arabskom jazyku nie je zmienka o slove „mesto“ ani „mestečko“, iba sa uvádza: „Učinili sme jeho najvyšší bod jeho najnižším.“ Ak je dnes Mŕtve more najnižším bodom Zeme, muselo kedysi byť najvyšším bodom Zeme. Najvyšším bodom Zeme boli dve mestá – Sodoma a Gomora, ktoré boli kedysi vyššie než Mount Everest. Boli zničené Bohom a stali sa ich najnižším bodom. Z vrcholu sveta na samé dno za jedinú noc.
[1] Midraš (Berešit) Rabbah, Genezis, Kapitola 38, str. 13
[2] Al-Kafi, Al-Šejk Al-Kulaini, Zv. 1, str. 175
[3] Svätá Biblia, Genezis – Prvá kniha Mojžišova, Kapitola 17, Verše 1-27
[4] Evanjelium podľa Barnabáša, Kapitoly 21-23
[5] Evanjelium podľa Barnabáša, Kapitoly 21-23
[6] Svätá Biblia, Genezis – Prvá kniha Mojžišova, Kapitola 17, Verš 21
[7] Svätá Biblia, Genezis – Prvá kniha Mojžišova, Kapitola 20, Verše 1-2
[8] Svätá Biblia, Genezis – Prvá kniha Mojžišova, Kapitola 20, Verše 11-12
[9] Fath al-Bāri fi Šarh Sahih al-Bukhāri, Ibn Hadžar Al-Asqalani, str. 450
[10] Svätá Biblia, Genezis – Prvá kniha Mojžišova, Kapitola 18, Verše 20-21
[11] Legendy Židov, Louis Ginzberg, Zv. 1, str. 146-156
[12] Svätá Biblia, Prvá kniha Mojžišova, Kapitola 19, Verše 1-38
[13] Svätá Biblia, Tretia kniha Mojžišova, Kapitola 18, Verš 22
[14] Svätá Biblia, Tretia kniha Mojžišova, Kapitola 20, Verš 13
[15] Svätý Korán, Kapitola 7 (Al-Araf), Verše 80-84
[16] Svätý Korán, Kapitola 26 (Al-Šu’ará‘), Verše 165-166
[17] Svätý Korán, Kapitola 11 (Húd), Verš 79
[18] Svätý Korán, Kapitola 11 (Húd), Verš 82
Tvrdenie, že existuje 2000 ročný rozdiel medzi... ...
Pravda bola už dávno utopená v mori lží. Stačí... ...
Pre koho tieto zlataniny píšeš? Je to nazorny... ...
Medzi Nimrodom a Abrahámom je asi 2 000 rokov... ...
Celá debata | RSS tejto debaty