
Sú to ľudia, ktorí kedysi utiekli pred prenasledovaním a mučením. Našli si tiché mestečko v Anglicku a chceli jediné — žiť svoju vieru bez strachu.
Dnes je ich domov terčom. A na začiatku všetkého stála jedna jediná sťažnosť jedného nahnevaného bývalého člena.
To stačilo. Rozbehla sa jedna z najväčších policajných akcií, aké Británia v poslednom čase videla — helikoptéra, vylomené dvere, traumatizované deti. Zatkli desať ľudí. Všetkých do pár dní prepustili. A nenašli nič. Vôbec nič.
Lenže to už bolo jedno. Médiá medzitým naštartovali stroj. „Sekta súdneho dňa,“ kričali titulky. A keď sa raz takáto nálepka prilepí, príde to, čo musí prísť: pred dom dorazil rozzúrený dav. Pokúsil sa ho podpáliť. Zranil nevinných ľudí.
Jeden z najuznávanejších svetových odborníkov na nové náboženské hnutia to pomenoval mrazivo presne — to, čo sa tvárilo ako „boj proti sektám“, skončilo ako terorizmus posvätený médiami.
A tu je tá nepríjemná otázka, ktorej sa väčšina radšej vyhne: ak sa toto dá spraviť komunite, ktorá nikomu neublížila — a my za to ešte zatlieskame — kde je vlastne hranica? A kto je na rade ďalší?
Toto nie je príbeh o jednej viere. Je to skúška toho, čo si naozaj myslíme o slobode.
Svedectvá, fakty aj to, čo sa do správ akosi nedostalo, nájdete v celom článku:
Razia na svätyňu: Ako Británia spustila neúmernú silu na pokojných veriacich
Však hádam aj nejaký súd bude a okrem toho... ...
Podobáte sa na svedkov Jehovových! Ani s nimi... ...
Najväčšia sekta je často tá, ktorá sa za sektu... ...
To, že niekto šíri iný názor než väčšina,... ...
Takže tvoja otázka je postavená nesprávne. Je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty