„Myslia si, že stačí povedať: ‚Veríme,‘ a nebudú podrobení skúške?“
Existuje množstvo historických rozpráv od Mohameda a Rodiny Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), ktoré zdôrazňujú, že Boží Štát Spravodlivosti nenastane, kým veriaci neprejdú skúškami a preosievaním. Tieto skúšky majú za cieľ očistiť a zdokonaliť vieru a dôveru v Boha a zároveň zbaviť spoločenstvo veriacich všetkých pozostatkov potomstva Kaina a Iblísa. Abdulláh ibn Abí Džáfor raz povedal, že počul Imáma Al-Sádika (Od Neho Je Mier) povedať: „Beda utláčateľom Arabov, blíži sa k nim zlo.“ Povedal som mu: „Nech som ti na výkupné, koľko Arabov bude s Qá’imom?“ Odpovedal: „Iba veľmi málo.“ Na to som namietol: „Pri Bohu, ale mnohí z nich o tom hovoria.“ A on povedal: „Ľudia musia byť skúšaní, rozlíšení a preosiatí, a počas tohto preosievania odpadne veľa ľudí od viery.“ Imám Al-Bákir (Od Neho Je Mier) vysvetlil, že tieto skúšky a preosievanie sa budú týkať predovšetkým najbližších nasledovníkov Imáma (Od Neho Je Mier), jeho Šíitov. Povedal: „Budete skúšaní, ó Šiíti Rodiny Mohameda, tak ako kohl v oku (očná linka). Človek vie, kedy má kohl v oku, ale nevie, kedy sa stratí. Rovnako sa môže človek prebrať s vierou v našu záležitosť, ale do večera môže túto vieru stratiť.“ Imám Al-Sádik (Od Neho Je Mier) opísal extrémnu intenzitu týchto skúšok. Niektorí ľudia počas nich stratia vieru, no po veľkých trápeniach sa k nej opäť vrátia, zatiaľ čo iní budú úplne zlomení. Povedal: ,„Pri Bohu, budete lámaní ako sklo. A hoci sklo možno opraviť, aby vyzeralo ako predtým, pri Bohu, budete lámaní ako keramika. Keramika, keď sa zlomí, už sa nedá opraviť, aby bola ako predtým. Pri Bohu, budete preosiatí. Pri Bohu, budete rozlíšení. Pri Bohu, budete skúšaní, kým z vás nezostane len veľmi málo.“ A zaťal päsť, aby to zdôraznil.’
Imám Al-Bákir (NJPN) tiež vysvetlil, že cieľom týchto skúšok je očistiť spoločenstvo veriacich od tých, ktorí síce tvrdia, že veria, ale v skutočnosti nie sú veriacimi. Povedal, že veriaci budú skúšaní tým, že im budú predkladané slová, ktoré ich znechutia, aby sa ukázalo, kto skutočne zostane verný Rodine Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) bez ohľadu na okolnosti. Abá Džá’far (NJPN) povedal: „Naše slová spôsobujú, že srdcia mnohých mužov sú znechutené. Kto ich prijme, nech je posilnený, a kto ich odmietne, nech odíde. Musí nastať skúška, počas ktorej padne každý blízky priateľ… až kým nezostaneme len my a naši Šiíti.“ Tieto skúšky, preosievanie a trápenia budú tak intenzívne, že nasledovníci Imáma (NJPN) si budú doslova nadávať, preklínať sa a jedn od druhého sa odcudzovať. Umajrá bint Nufajl spomínala: „Počula som, ako Imám Al-Husajn ibn Alí (NJPN) povedal: ‚Táto vec, na ktorú čakáte, sa nestane, kým sa nebudete jeden od druhého dištancovať, pľuť si do tvárí, obviňovať sa z neviery a preklínať sa navzájom.‘ Spýtala som sa ho: ‚Je v tom čase nejaké dobro?‘ A on odpovedal: ‚Všetko dobro je práve v tom čase. Qá’im povstane a všetko to ukončí.’“ Bez tohto procesu nikdy nemôže vzniknúť Boží Štát Spravodlivosti, pretože je nevyhnutné odstrániť pokrytcov zo spoločenstva veriacich – tých, ktorí si nezaslúžia byť súčasťou tejto Božej záležitosti. Imám Al-Bákir (Od Neho Je Mier) preto povedal: „Táto záležitosť, na ktorú s nádejou upriamujete svoje pohľady, nenastane, kým neprejdete skúškami. Nenastane, kým nebudete rozlíšení. Nenastane, kým nebudete preosiatí. Nenastane, kým nestratíte všetku nádej. Nenastane, kým tí, ktorých čaká nešťastie, sa ním úplne nenaplnia, a tí, ktorých čaká šťastie, ho úplne nedosiahnu.“ Prorok (NJPN & Jeho Rodinou) nás varoval, že počas tohto preosievania bude udržať si vieru také ťažké, „ako držať v ruke rozpálený uhlík.“
Skúška Adama: Nečinní učenci
Aby sme lepšie pochopili, aké skúšky a trápenia nás môžu čakať v čase Qá’ima (Od Neho Je Mier), pozrime sa na skúšky, ktorými prešli predchádzajúci Proroci a Poslovia (NJPN) a ich nasledovníci. Začnime Adamom (NJPN), ktorého skúškou bolo nejesť zo zakázaného stromu. Satan dostal povolenie Adama (NJPN) pokúšať tým, že mu nahováral, že ak ochutná ovocie zo stromu, získa večné kráľovstvo a stane sa podobným Bohu. Adam (NJPN) stál pred rozhodnutím, komu veriť – Bohu alebo Satanovi. Musel si vybrať, koho bude počúvať. Tým, že podľahol Satanovi, vlastne zvolil uctievanie Satana namiesto Boha. Imám Al-Sádik (Od Neho Je Mier) v súvislosti s týmto veršom povedal: „Vzali si svojich rabínov a kňazov za bohov popri Bohu. Prisahám na Boha, tí rabíni a kňazi ich nevyzývali, aby ich uctievali. Keby ich k tomu vyzývali, ľudia by to neurobili. Namiesto toho im však povolili to, čo Boh zakázal, a zakázali to, čo Boh povolil, a tak ich ľudia nevedomky uctievali.“ Satan bol teda prvým „nečinným učencom“, ktorý zviedol Adama (NJPN) tým, že ho presvedčil, aby šiel proti Božím príkazom, a zmenil hranice medzi povoleným a zakázaným. Z toho vyplýva, že v čase Qá’ima (Od Neho Je Mier) môžeme očakávať, že Satan sa opäť pokúsi zmiasť a zviesť ľudí prostredníctvom nečinných duchovných – rabínov, kňazov, biskupov či šejkov. Títo sa budú snažiť odviesť nás od jasných a priamych slov Imáma (Od Neho Je Mier).
Skúška Noeho: Čas, načasovanie a trpezlivosť
V čase Noeho (NJPN), ktorý bol Spasiteľom a Povstancom s pravdou z Rodiny Adama (NJPN), prešli veriaci ťažkými skúškami. Imám Al-Sádik (Od Neho Je Mier) povedal:
Keď Boh odhalil Noeho (NJPN) prorocké poslanie a Šiíti si boli istí, že úľava je blízko, skúšky sa ešte vystupňovali a falošné obvinenia ich zasiahli tak tvrdo, že pre nich nastali nesmierne ťažké časy. Noe (NJPN) bol násilne napádaný, až zostával niekedy v bezvedomí celé tri dni, pričom krvácal z uší, než sa prebral. To všetko sa dialo približne 300 rokov po jeho vyslaní. V tomto období volal ľudí vo dne v noci, no oni pred ním utekali. Volal ich tajne, ale neodpovedali, volal ich verejne, ale odvracali sa. Po 300 rokoch sa rozhodol modliť sa proti nim. Po rannej modlitbe (fadžr) sa posadil a začal vzývať Boha. Vtom k nemu zostúpili traja anjeli zo siedmeho neba, pozdravili ho a povedali: „Ó Prorok Boží, máme na teba prosbu.” Noe sa spýtal: „Akú prosbu to máte?” Odpovedali: „Žiadame, aby si odložil svoju modlitbu proti svojmu ľudu, pretože ide o prvú Božiu nadvládu na Zemi.“ Noe odpovedal: „Odkladám svoju modlitbu proti nim o ďalších 300 rokov.“ Vrátil sa k svojmu ľudu a pokračoval vo svojom poslaní, ale oni zotrvali vo svojej odmietavosti. Po ďalších 300 rokoch, keď už úplne stratil nádej, že uveria, sa opäť posadil na poludnie, aby sa modlil. Tentoraz k nemu zostúpila ďalšia skupina anjelov zo šiesteho neba, pozdravili ho a povedali: „Vyšli sme si skoro ráno, aby sme prišli za tebou.” Žiadali o to isté ako predchádzajúca skupina, a Noe im odpovedal rovnako. Vrátil sa k svojmu ľudu, ale ich odmietanie ešte viac narastalo. Tento stav trval ďalších 300 rokov. Po celkových 900 rokoch prišli za Noem jeho Šiíti. Sťažovali sa na svoje trápenie spôsobené verejnosťou a tyranmi. Požiadali ho, aby prosil Boha o urýchlenie úľavy. Noe súhlasil, modlil sa a Gabriel (NJPN) zostúpil a povedal: „Boh prijal tvoju prosbu a povedal, aby si svojim Šiítom oznámil toto: Zjedzte tieto datle, zasaďte ich semienka a starajte sa o ne, kým nevyrastú. Keď stromy zarodia, zošlem vám úľavu.” Noe poďakoval Bohu, chválil Ho a odovzdal túto správu Šiítom. Tí ju prijali s radosťou a semená zasadili. Keď stromy zarodili, Noemovi priniesli datle a požiadali ho, aby splnil svoj sľub. Noe sa opäť modlil a Boh ho inšpiroval: „Zjedzte tieto datle, zasaďte ich semienka a ak stromy opäť zarodia, zošlem úľavu.“ Tretina Šíitov odpadla od viery, lebo si mysleli, že Noe porušil sľub. Zvyšné dve tretiny pokračovali. Keď stromy opäť zarodili, Neomovi priniesli datle a prosili o úľavu. Noe sa modlil, ale Boh opäť prikázal: „Zjedzte tieto datle, zasaďte ich semienka.“ Ďalšia tretina odpadla od viery a zostala iba posledná skupina veriacich. Tí zasadili semená a starali sa o ne, kým stromy opäť nepriniesli ovocie. Prišli za Noem a povedali: „Zostáva nás už len málo a obávame sa, že ak úľava príde neskoro, neprežijeme.“ Noe sa modlil: „Ó Pane, z mojich spoločníkov zostala už len táto malá skupina. Obávam sa, že budú zničení, ak nedôjde k úľave.“ A Boh mu zjavil: „Tvoju prosbu som vyslišal.”
Imám Al-Sádik (Od Neho Je Mier) povedal: „A rovnako to bude s Qá’imom (NJPN). Dni jeho neprítomnosti sa predĺžia, aby sa oddelila pravda od klamstva a aby sa viera očistila od tých so zlou poveahou. Ide o Šiítov, u ktorých sme sa obávali pokrytectva, ak by získali pocit moci a dominancie, ktorá bude rozšírená v čase Qá’ima (NJPN).“ Z tohto vidíme ďalší druh skúšky, ktorú môžeme očakávať v čase Qá’ima/Povstalca (Od Neho Je Mier): skúšku času, načasovania a trpezlivosti potrebnej na naplnenie Povstania. Šiíti Imáma Ahmeda Al-Hassana (Od Neho Je Mier) očakávali Povstanie už v roku 1999, keď sa prvýkrát zjavil a vyhlásil, že je Poslom od Imáma Mahdího (NJPN & Jeho Rodinou). Dnes je rok 2022, čo znamená, že Šiíti čakajú na Povstanie už 23 rokov. Väčšina veriacich v Imáma Ahmeda Al-Hassana (Od Neho Je Mier) čaká už 15 rokov na jeho verejné zjavenie, odkedy vstúpil do neprítomnosti v roku 2007 (hoci v roku 2015 sa zjavil svojim vyvoleným). Poučením z tejto veľkej skúšky, ktorou si veriaci prešli spolu s Noemom (NJPN), je, že aj keď sa Boží prísľub opakovane odkladá, nesmieme pochybovať o jeho pravdivosti. Nie je to dôvod na stratu viery. Naopak, musíme sa pevne držať svojej viery bez ohľadu na okolnosti. Čas je veľkou skúškou viery a dlhé čakanie na Qá’ima/Povstalca (Od Neho Je Mier) je nevyhnutné.
Skúška Abraháma: Sny, rodinné tradície a krvné vzťahy
Abrahám (NJPN) je príkladom jednej z najťažších skúšok, keď mu Boh prikázal obetovať vlastného syna. Vo Svätom Koráne sa uvádza, že Abrahám (NJPN) mal sen, v ktorom povedal svojmu synovi: „Syn môj, vo sne som videl, že ťa mám obetovať.“ Najprv bol Abrahám (NJPN) skúšaný tým, či dokáže dôverovať svojmu snu a pochopiť, že ide o skutočné Božie posolstvo. A keď uveril svojmu snu a začal podľa neho konať, Boh ho pochválil slovami: „Naplnil si víziu. Takto My odmeňujeme tých, ktorí dobro konajú.“ Podobne konal aj Imám Ahmed Al-Hassan (Od Neho Je Mier). Uveril snu, v ktorom videl Imáma Mahdího (NJPN & Jeho Rodinu), ako mu hovorí, aby sa s ním stretol na konkrétnom mieste. Dôveroval tomuto snu, šiel na uvedené miesto a stretol sa tam s Imámom Mahdím (NJPN & Jeho Rodinou). Veril, že ide skutočne o Imáma Mahdího, pretože diabol nemôže prísť v podobe Imámov (NJPN). Tak aj dnes, v čase Qá’ima (Od Neho Je Mier), sú veriaci skúšaní svojimi snami, vierou v ich pravdivosť a ochotou konať podľa nich na podporu Povstalca.
Druhá časť Abrahámovej skúšky bola ešte náročnejšia – Boh mu prikázal obetovať vlastného syna. Toto prikázanie však priamo odporovalo Noeho príkazu nezabíjať: „6 Ak niekto preleje krv človeka, nech jeho krv preleje človek, lebo Boh utvoril človeka na Boží obraz.” Abrahám (NJPN) tak musel nielen prekonať svoje chápanie Božích prikázaní, ale aj vykonať čin, ktorý sa priečil jeho morálnym zásadám. Z toho sa učíme, že Boh nás niekedy skúša tým, že nám dáva príkazy, ktoré sú v rozpore s našou vlastnou morálkou alebo s náboženstvom, ktoré sme predtým poznali. Tieto skúšky môžu zahŕňať aj obetu rodinných vzťahov, pretože nie každý v našej rodine uzná pravdu a rozhodne sa ísť po rovnakej ceste. Abrahám (NJPN) musel tiež nechať Hagar a Izmaela (NJPN) v púšti a sám sa vydať na cestu k Bohu. V čase Qá’ima (Od Neho Je Mier) sa od veriacich očakáva podobná odvaha – byť pripravený opustiť či obetovať rodinné vzťahy v mene Boha, pravdy a snahy o ustanovenie Božieho Štátu Spravodlivosti.
Skúška Mojžiša: Migrácia
Mojžiš (NJPN) bol pre Izraelitov veľkou skúškou. Keď bol vyslaný k svojmu ľudu, nehovoril plynule hebrejsky, pretože vyrastal v paláci Faraóna, kde používal egyptský jazyk. Navyše nebol zvyknutý na spôsob života Izraelitov. Pre Izraelitov bolo ťažké prijať Spasiteľa pochádzajúceho z Faraónovho domu, pretože Mojžiša (NJPN) vnímali ako Egypťana, syna Faraóna. Podobne Boh v čase Qá’ima (Od Neho Je Mier) skúšal veriacich tým, že im poslal Spasiteľa, ktorý vyrastal v Egypte, neskôr migroval na Západ, do Ameriky, a práve odtiaľ začalo jeho Volanie. Imáma Al-Kázima (Od Neho Je Mier) sa raz spýtali na Mahdího: „Odkiaľ povstane a kde prebýva?” Odpovedal: „Ten, na koho sa pýtaš, je ako stĺp, ktorý spadol z neba – jeho vrchol je na Západe a základ na Východe. Odkiaľ podľa teba povstane stĺp, keď je pozdvihnutý?“ Muž odpovedal:
„Zo svojho vrcholu.“ Imám Al-Kázim (NJPN) na to povedal: „To stačí. Povstane zo Západu, jeho pôvod je na Východe, a práve tam bude jeho povstanie dokonané.“
Historické rozpravy tiež naznačujú, že Qá’im (Od Neho Je Mier) pochádza zo Západu. Jeho spoločníci budú prevažne nearabi: „S Qá’imom (NJPN) bude len málo Arabov.“ Veriacim je prikázané, aby k nemu prišli, aj keby museli liezť cez ľad a sneh – symbolické pre Európu a Ameriku, kde sa ľad nachádza, na rozdiel od Blízkeho východu: „Príďte k nemu, aj keby ste museli liezť cez ľad…“ Jeho matka pochádza zo Západu a je nearabského pôvodu: „Jeho matka je Rimanka.“ Aj keď pravda prichádza z neočakávaných smerov, v rozpore s našimi očakávaniami a presvedčeniami, nemôžeme ju preto odmietnuť alebo stratiť vieru. Po rozpoznaní pravdy môžu byť veriaci, podobne ako Izraeliti s Mojžišom (NJPN), skúšaní tým, že budú musieť ku Qá’imovi (Od Neho Je Mier) migrovať a opustiť krajiny, kde vládne Faraónova moc.
Skúška Ježiša: Vnútorní a vonkajší nepriatelia
Aj v časoch iných Spasiteľov, ako bol Mesiáš Ježiš (NJPN), museli byť veriaci preosiati, aby zostali len tí najúprimnejší. Pred svojim zatknutím povedal Ježiš (NJPN) Šimonovi Petrovi (NJPN): „31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32 Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ 33 On mu však povedal: „Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ 34 Ale Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Tento príbeh ukazuje príklad preosievania. Učeníci čelili veľmi ťažkej skúške. Verili, že Ježiš (NJPN) je Mesiáš, a zároveň poznali židovské tradície, ktoré hovorili, že Mesiáš bude vládnuť z Jeruzalema a naplní svet spravodlivosťou. Vedeli tiež, že falošný Mesiáš, ktorý by klamal o svojom poslaní, by nebol schopný splniť Božiu misiu a Boh by ho z tohto sveta odstránil.
A teraz videli Ježiša (NJPN), ktorý tvrdil, že je Mesiáš, ako je zatknutý a odvedený k Rimanom. Vyzeral bezmocný, neschopný brániť sa. Boh ani Jeho anjeli nezasiahli na jeho záchranu. Bol ukrižovaný a zabitý len tri roky po začiatku svojho verejného pôsobenia. Veriaci zostali zmätení a zaplavení otázkami: Čo sa deje? Ako je to možné? Bol Ježiš naozaj Mesiáš, alebo sa mýlil? Je toto trest za to, že tvrdil niečo, čo nebolo pravdivé? V ich srdciach a mysliach sa objavili pochybnosti. Nakoniec však učeníci zostali vo viere pevní. Aj keď Ježiša (NJPN) počas jeho zatknutia a výsluchu opustili a zapreli, túto skúšku zvládli. Pokračovali v šírení Ježišovho (NJPN) posolstva po celom svete. Ich skúška však bola náročná – museli veriť v Ježiša (NJPN), aj keď podľa ich očakávaní nenaplnil kritériá Mesiáša. Podobné skúšky čakajú aj veriacich Qá’ima/Povstalca (Od Neho Je Mier). Budú musieť dokázať, že zostanú pevne po jeho boku, že ho budú brániť pred nepriateľmi a že ho nezaprú – ani v prípade hrozby väzenia alebo smrti.
Skúška Mohameda: Povstanie a ustanovenie Božieho Štátu Spravodlivosti
Cesta od Adama (NJPN) k Mohamedovi (NJPN a Jeho Rodinou) bola plná skúšok a výziev. Začala s Adamom (NJPN) a bojom proti „nečinným učencom“, pokračovala skúškou času s Noem (NJPN), obetovaním rodinných vzťahov s Abrahámom (NJPN), migráciou s Mojžišom (NJPN), a odolávaním nepriateľom a utláčaniu s Ježišom (NJPN). Nakoniec, s Mohamedom (NJPN a Jeho Rodinou), prišla skúška povstania a ustanovenia Božieho Štátu Spravodlivosti. Podobne, s Qá’imom/Povstalcom (Od Neho Je Mier), Boží sľub musí byť naplnení, a musí byť ustanovený Boží Štát Spravodlivosti. Veriaci budú skúšaní pri jeho budovaní a obrane. Okrem toho budú musieť zostať pevní a neodsudzovať činy Qá’ima/Povstalca bez ohľadu na to, čo vidia alebo počujú.
Po ustanovení svojho štátu Mohamed (NJPN a Jeho Rodinou) podrobil svoju komunitu skúške tým, že vymenoval svojho nástupcu. Alí (Od Neho Je Mier) sa stal jasným príkladom tejto skúšky. Národ, ktorý mal desiatky tisíc členov, bol po smrti Proroka Mohameda (NJPN a Jeho Rodinou) redukovaný na štyroch skutočných veriacich. Prečo však moslimský národ opustil Mohamedovho nástupcu? Mohamed (NJPN a Jeho Rodinou) bol dokonalým odrazom a Kalifom Boha, a spolu so svojim nástupcom Alím ibn Abí Tálibom (Od Nich Je Mier) niesli úplnú pravdu a pravé náboženstvo Boha. Toto pravé náboženstvo je však ťažké a len málokto ho dokáže zniesť. Prijatie Mohamedových nástupcov bolo pre ľudí veľmi náročné, pretože pravdy, ktoré prinášali, boli pre nich ťažko pochopiteľné. Imám Al-Sadžád (Od Neho Je Mier) povedal: „Pri Bohu, keby Abú Zarr poznal to, čo bolo v srdci Salmána, zabil by ho, a pritom ich Prorok Boží spriatelil ako bratov. Čo si teda myslíte o zvyšku ľudstva? Vedieť to, čo vedia tí, ktorí vedia, je nesmierne náročné, a zniesť to môže len Prorok, Posol, blízky anjel alebo veriaci služobník, ktorému Boh pripravil srdce pre vieru. Salmán sa stal jedným z tých, ktorí vedia, pretože je jedným z nás, Ahlul-Bajt, a preto je považovaný za tých, ktorí majú poznanie.“ Imám Alí (Od Neho Je Mier) raz povedal Abú Zarrovi: „Keby ti Salmán povedal to, čo vie, povedal by si: ‚Nech sa Boh zmiluje nad tým, kto zabije Salmána.’“
Aj Ježiš (NJPN) upozorňoval na to, že pravda môže byť nepohodlná, keď povedal: „Tí, ktorí hľadajú, by nemali prestať hľadať, kým nenájdu. A keď nájdu, budú znepokojení.“ Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) vyhlásil: „Pravda je ťažká a trpká, zatiaľ čo lož je ľahká a sladká.“ Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) svoj národ pravdou často vyrušoval a znepokojoval. Hoci ľudia počas jeho života zostávali pod zástavou islamu, bolo to predovšetkým vďaka jeho autorite a vplyvu. Po jeho smrti však mnohí od viery odpadli a následne vypukli vojny odpadlíctva. Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia po jeho smrti odvrátili, bolo, že počas jeho života videli a počuli veci, ktoré ich znepokojili. Naoko sa hlásili k islamu, ale vo svojich srdciach ukrývali nevieru. Konfrontácia so znepokojujúcou pravdou je zásadnou formou skúšky a preosievania. Znepokojenie vzniká, keď niečo narazí na naše predsudky alebo zaužívané predstavy. Môžeme veriť, že niečo je správne, a keď sa dozvieme, že prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) hovorí presný opak, môže to narušiť našu vieru. Tí, ktorí nie sú pevne zakorenení vo svojej viere, nemusia uniesť poznanie, že ich predchádzajúce presvedčenia boli nesprávne. To ich vedie k odmietnutiu Proroka a jeho posolstva, pričom ich označujú za nepravdivé alebo dokonca za satanovo dielo. Imám Alí (Od Neho Je Mier) povedal: „Niečo je považované za podozrivé, pretože to pripomína pravdu.“ Často sa stáva, že ľudia si mýlia pravdu, ktorá môže pripomínať lož, alebo lož, ktorá sa javí ako pravda. To je dôvod, prečo je pravda tak často skúškou pre ľudské srdce a myseľ.
Napríklad v príbehu o Spravodlivom Služobníkovi, Mojžiš (NJPN) zostáva zmätený, pretože činy Spravodlivého Služobníka na prvý pohľad vyzerajú ako nesprávne alebo zlé, aj keď v skutočnosti predstavujú pravdu. Spravodlivý Služobník napríklad spraví dieru do lode chudobných ľudí, ktorí ho odviezli, zabije chlapca, ktorý nespáchal žiadny hriech, a opraví múr v meste utláčateľov. Tieto činy sa navonok javia ako nesprávne alebo zlé. Až keď Mojžiš (NJPN) pochopí ich skutočné dôvody, uvedomí si, že tieto činy sú pravdivé a spravodlivé. Spravodlivý Služobník odhalí, že dieru do lode spravil preto, aby ju nezabavil utláčateľský kráľ, ktorý sa blížil a konfiškoval všetky lode v oblasti. Vďaka tejto informácii Mojžiš (NJPN) pochopil, že jeho čin bol v skutočnosti prejavom pomoci, nie ublíženia. Podobne vysvetlí, že zabil chlapca, pretože bol neveriacim, ktorý by prinášal svojim rodičom veľké utrpenie. Tým sa zdanlivý čin bezcitnosti ukázal byť skutkom milosrdenstva. Posledným činom bolo opravenie múru, čo bola ochrana pokladu, ktorý patril dvom sirotám. Oprava mala zabezpečiť, že poklad zostane skrytý, kým deti nevyrastú a nebudú schopné ho získať samy. Takto sa podobné situácie odohrávajú aj medzi veriacimi, ktorí sa snažia priblížiť k pravde. Najprv nasledujú Posla, no ak sa stretnú s činom, ktorý navonok vyzerá nesprávne alebo zlomyseľne, môžu pocítiť zmätok a niektorí dokonca odpadnú od viery skôr, než pochopia jeho skutočný dôvod. Preto Imám Ahmed Al-Hassan (Od Neho Je Mier) vždy radil veriacim, aby mali: „Trpezlivosť, znova trpezlivosť, ešte viac trpezlivosti a nakoniec odovzdanosť.“ Tým myslel, že musia vytrvať vo viere, aj keď nerozumejú všetkému, čo vidia alebo počujú, až kým nepochopia pravý dôvod. A keď ho pochopia, mali by ho prijať a podriadiť sa mu. Tu sú niektoré príklady z udalostí s Prorokom Mohamedom (NJPN & Jeho Rodinou), ktoré zmiatli jeho spoločníkov a viedli ich k odpadnutiu od viery.
Spytovanie sa na zdroj a mechanizmy zjavenia
Počas života Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinu) sa proti nemu objavilo množstvo obvinení. Tvrdilo sa, že je klamárom, podvodníkom a zavádzačom, a že jeho zjavenia nie sú od Boha. Dokonca ho obviňovali z plagiátorstva a z toho, že si necháva pomáhať pri formulovaní svojich slov. Keby tieto obvinenia pochádzali iba od nepriateľov islamu, neboli by zvlášť prekvapujúce – je prirodzené, že neveriaci a protivníci šíria klamstvá a osočovania. Znepokojivé však bolo, že podobné obvinenia prichádzali aj od veriacich – konkrétne od niektorých Prorokových vlastných pisárov. Málokto dnes vie, že Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinu) mal 42 pisárov, ktorí zapisovali zjavenia Svätého Koránu. Niektorí z nich však od viery odpadli. Jedným z nich bol Abdulláh ibn Abi Al-Sarh. Bol blízkym a dôveryhodným spoločníkom Proroka (NJPN & Jeho Rodinu) v Medíne. Bolo mu zverené dôležité poslanie zapisovať Svätý Korán.
Jedného dňa Prorok (NJPN & Jeho Rodinu) diktoval 14. verš zo Súry Al-Mu’minún (Kapitola 23), ktorý znie: “Potom sme z kvapky stvorili priľnavý ˹krvný˺ zhluk, potom zo zhluku hrudu ˹mäsa˺, z hrudy mäsa kosti, kosti sme mäsom obalili a napokon sme z neho urobili novú bytosť ako nové stvorenie.” Abdulláh, ohromený detailmi verša, poznamenal: „Požehnaný je Boh, Najlepší zo Stvoriteľov.“ Prorok (NJPN & Jeho Rodinu) mu odpovedal: „Áno, zapíš to, takto to bolo zjavené.“ Táto skúsenosť však v Abdulláhovi vzbudila pochybnosti. Pomyslel si: „Ako je možné, že ma napadla táto myšlienka? Znamená to, že zjavenie prichádza aj na mňa? Mohamed musí byť klamár.“ Z tohto dôvodu sa rozhodol skúsiť meniť niektoré slová, ktoré mu Prorok (NJPN & Jeho Rodinou) diktoval. Ak mu Prorok prikázal napísať: „Veru, Boh je Vševediaci, Nekonečne-múdry,“ Abdulláh napísal: „Všeodpúšťajúci, Najmilosrdnejší.“ A keď mu Prorok prikázal napísať: „Všeodpúšťajúci, Najmilosrdnejší,“ Abdulláh namiesto toho zapísal: „Vševediaci, Nekonečne-múdry.“ Potom tvrdil, že Prorok si zmeny, ktoré urobil, vôbec nevšimol a úplne stratil vieru v Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou). Uprostred noci utiekol do Mekky a vrátil sa k svojej pôvodnej viere.
Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) bol touto zradou hlboko nahnevaný a nariadil jeho popravu. Keď Prorok (NJPN & Jeho Rodinou) a moslimská armáda dobyli Mekku, boli tam štyria muži a dve ženy, o ktorých Prorok rozhodol, že musia byť zabití, aj keby sa držali závesov Ka’by. Abdulláh bol jedným z nich. Nakoniec sa za neho prihovoril Usman ibn Affan a prosil o jeho odpustenie. Prorok (NJPN & Jeho Rodinou) mu odpustil, a tak sa Abdulláh vrátil k islamu. Medzi pisármi Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) vznikli ďalšie kontroverzie. Druhý pisár odpadol od viery a proti Mohamedovi (NJPN & Jeho Rodinu) vzniesol rovnaké obvinenia. Anás ibn Malík o tom uviedol: “Bol raz jeden kresťan, ktorý prijal islam, naučil sa súry Al-Bakara a Al-Imrán a zapisoval pre Proroka (NJPN). Neskôr sa však vrátil ku kresťanstvu a tvrdil: ‚Mohamed nevie nič, iba to, čo som mu ja napísal.’ Keď tento muž zomrel, pochovali ho. Na druhý deň ráno však jeho telo zem vyvrhla. Ľudia začali hovoriť: ‚To je dielo Mohameda a jeho spoločníkov. Našli ho po tom, čo od nich utiekol, a vykopali ho.’ Preto mu vyhĺbili nový, hlbší hrob. No nasledujúce ráno bolo telo opäť vyvrhnuté zo zeme. Ľudia znovu povedali: ‚To je dielo Mohameda a jeho spoločníkov. Našli ho a vykopali ho.’ Tak mu zhotovili hrob, ktorý bol ešte hlbší, no na ďalší deň ráno sa telo opäť objavilo na povrchu. Až vtedy si uvedomili, že to nebolo dielo ľudí, a nechali ho ležať nepochovaného.”
Moslimovia boli zmätení, pretože si predstavovali, že anjel Gabriel (NJPN) alebo Boh bude hovoriť k Mohamedovi (NJPN & Jeho Rodinou) doslovne – slovo za slovom, písmeno za písmenom, pričom mu odovzdá celý Svätý Korán. Keď však videli, čo sa deje, začali si myslieť, že Mohamed je falošný Prorok. Zdalo sa im, že si Korán vymýšľa alebo doň vkladá verše, ktoré si „požičal“ od svojich pisárov. Pravda je však iná, ako sme už spomenuli v tomto blogu. Svätý Korán sú slová Mohameda (NJPN & Jeho Rodinu). Vyslovoval ich a dával ich zapisovať spôsobom, ktorý považoval za najvhodnejší na vyjadrenie hlbokých právd, ktoré mu Boh vnukol.
Napríklad, Boh je Vševediaci, Nekonečne-múdry a Všeodpúšťajúci. Tieto vlastnosti opisujú Boha ako nekonečne kompetentného vo všetkých ohľadoch. Preto nezáleží na tom, aké konkrétne slová alebo výrazy Mohamed použil – dôležité je, že podstata posolstva bola sprostredkovaná tým, ktorí v neho veria.
Možno, keby pisári v tom čase lepšie chápali, ako funguje zjavenie a božská komunikácia, boli by voči nim otvorenejší. Keby si uvedomili, že božské zjavenia vždy prebiehali týmto spôsobom, prijali by ich menej doslovne. Alebo keby namiesto úteku a odpadnutia od viery jednoducho požiadali samotného Proroka (NJPN & Jeho Rodinou) o vysvetlenie, mohli by lepšie pochopiť a vyhnúť sa tak svojim chybám. Napríklad niektoré zdroje uvádzajú, že príbeh Zul-Karnaina (NJPN) v Súre Al-Kahf (Kapitola 18) obsahuje verše pochádzajúce z básne napísanej ešte pred islamskou érou jedným z pisárov Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou). Mohamedovi (NJPN & Jeho Rodinou) sa tieto verše zapáčili a rozhodol sa, že ich zaradí do Súry Al-Kahf. Aj keby to bola pravda, nijako by to neznižovalo prorocké poslanie Mohameda (NJPN & Jeho Rodinu). Boh mu totiž mohol jednoducho zjaviť, že tento príbeh je pravdivý, a Mohamed by potom mal slobodu sprostredkovať toto posolstvo svojmu ľudu spôsobom, ktorý považoval za najvhodnejší – či už vytvorením vlastného textu, alebo prevzatím časti textu od pisára.
Predstavte si, že ste Moslim v tej dobe a dozviete sa, že niektorí pisári Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) odpadli od viery a utiekli do Mekky. Predstavte si, že tvrdia, že Prorok nie je skutočný Prorok, že nepozná nič iné, iba to, čo mu napísali, a že dokonca menili slová božského zjavenia, pričom si to ani nevšimol. Predstavte si, že hovoria, že si prisvojuje ich vedomosti a slová. Takáto situácia by bola obrovskou skúškou viery a lojality a zároveň veľkým preosievaním. Len tí, ktorí boli pevní vo svojej viere, by nezapochybovali, zatiaľ čo ostatní by sa chveli ako lístie vo víchrici. Ak mohli odpadnúť niektorí zo 42 najbližších a najdôveryhodnejších spoločníkov Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), ktorí boli svedkami a zapisovali božské zjavenia, a obviniť ho zo lži a z toho, že nikdy nezískal božské zjavenie, potom nemôže byť prekvapením, ak by sa niečo podobné stalo aj s najbližšími spoločníkmi Imáma Ahmeda Al-Hassana (Od Neho Je Mier). Možno aj niektorí z jeho 42 spoločníkov by mohli odpadnúť od viery a tvrdiť, že Qá’im (Od Neho Je Mier) nikdy nezískal zjavenie od Imáma Mahdího (NJPN & Jeho Rodinou). Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) predpovedal: „Budete nasledovať národy, ktoré boli pred vami, v každom detaile, tak veľmi, že ak by vošli do jašterieho brlohu, išli by ste za nimi.“
Skúška sexuálnych vzťahov
Jednou z vecí, ktoré vyvolávali pohoršenie u Kresťanov a Arabov v čase Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), boli jeho vzťahy so ženami. Jeho manželstvá a vzťahy so ženami zostávajú kontroverznou témou aj dnes a mnohí ich používajú ako argument proti nemu a Islamu. Tvrdia, že sám nedodržiaval Božie pravidlá stanovené v Koráne, kde je mužom povolené mať najviac štyri manželky, zatiaľ čo Prorok (NJPN & Jeho Rodinou) mal podstatne viac. Podľa záznamov mal deväť stálych manželiek a niekoľko ďalších žien, s ktorými uzavrel krátkodobé manželstvo (mut’ah). Okrem toho mal otrokyne a slúžky alebo ženy, s ktorými sa oženil a neskôr rozviedol. Uvádza sa tiež, že žiadal o ruku ďalšie ženy, no niektoré ho odmietli. Kresťania často porovnávali Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) s Ježišom (NJPN) a tvrdili, že Mohamed bol nemorálny človek. Poznali podrobnosti z jeho života lepšie ako Moslimovia a písali o ňom vo svojich knihách, hrách a básňach, pričom sa ho snažili zdiskreditovať. Jedným z takýchto diel je Božská komédia od slávneho talianskeho spisovateľa Danteho Alighieriho. V tejto básni Dante umiestnil Mohameda do ôsmeho kruhu pekla.
Prvý kruh pekla je Limbo, určený pre nepokrstených a cnostných neveriacich. Druhý kruh patrí žiadostivým a cudzoložníkom, kde Dante umiestnil Kleopatru a Helenu Trójsku. Tretí kruh je pre pažravcov, ktorí nevedeli ovládať svoje túžby po jedle. Štvrtý kruh je pre chamtivcov, ktorí túžili po bohatstve a majetkoch. Piaty kruh patrí tým, ktorých ovládal hnev a zlosť. Šiesty kruh je vyhradený kacírstvu a herézam. Siedmy kruh je pre násilníkov a vrahov. Ôsmy kruh, kde Dante umiestnil Mohameda a Alího (NJPN), je pre klamárov a podvodníkov. Jediným kruhom nižším ako tento je deviaty kruh, kde Dante umiestnil Satana, ktorý žuje Judáša, zradcu Krista.
V islamských zdrojoch sú však práva, autorita a výnimočné postavenie Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) jasne zdôraznené. Prorok mal osobitné výsady nielen vo vzťahoch so ženami, ale aj vo všetkých oblastiach života. V známom výklade Koránu, Tafsír Al-Kurtúbi, sa píše:
Pokiaľ ide o to, čo bolo Prorokovi Mohamedovi (NJPN & Jeho Rodinou) povolené, zahŕňa to nasledujúcich 16 bodov:
- Právo vybrať si najlepšiu časť z vojnového lupu pred jeho rozdelením.
- Právo vziať si pätinu z pätiny, teda piatok.
- Nepretržité pôsty, ktoré neboli povinné pre ostatných.
- Možnosť mať viac ako štyri manželky.
- Manželstvo prijatím ženy ako daru (bez tradičného sobáša).
- Manželstvo bez potreby poručníka pre ženu.
- Manželstvo bez povinnosti platiť veno.
- Manželstvo počas stavu Ihrámu.
- Výnimka z povinnosti spravodlivo rozdeľovať čas medzi manželky (vysvetlenie bude uvedené neskôr).
- Ak Prorok uvidí ženu a jeho pohľad padne na ňu, jej manžel je povinný rozviesť sa s ňou, a Prorok si ju môže vziať. Ibn Al-Arábi uvádza: „Toto je názor Imáma Al-Haramajna a učenci poskytli podobné vysvetlenie v prípade príbehu o Zajdovi.“
- Prepustenie Safije na slobodu, pričom jej sloboda bola ustanovená ako jej veno.
- Právo vstúpiť do Mekky bez Ihrámu (v tomto bode existujú rôzne názory).
- Možnosť bojovať v Mekke (napriek bežnému zákazu bojov v tomto posvätnom meste).
- Právo, že po ňom nemožno dediť.
Toto bolo spomenuté v časti analýzy preto, že keď muž zomiera v dôsledku choroby, väčšina jeho majetku býva odobratá a ponechaná mu zostáva len tretina. Majetok Posla Božieho (NJPN) však zostáva nedotknutý, podľa pravidiel objasnených vo verši o dedičstve a v Súre Mária. - Jeho manželky zostávajú jeho manželkami aj po jeho smrti.
- Ak sa rozvedie so ženou, jeho posvätnosť zostáva s ňou, a preto nikto iný si ju nemôže vziať za manželku. Tieto tri body sú podrobne vysvetlené v príslušných kapitolách, ktoré budú uvedené neskôr, ak Boh dá.
Prorokovi (mier a požehnanie s ním) bolo povolené vziať si jedlo a nápoj od hladných a smädných, aj keby tí, ktorí boli s ním, mali obavy o vlastný život. Toto bolo na základe slov Všemohúceho: „Prorok má väčšie právo na veriacich, ako majú oni sami na seba.“ [Súra Al-Ahzab: 6].
Každý moslim má povinnosť ochraňovať Proroka (NJPN), no jemu samotnému bolo tiež dovolené chrániť sa.
Boh ho poctil tým, že mu umožnil prijímať vojnový lup. Celá zem bola sprístupnená pre neho a jeho národ ako miesto modlitby a bola pre neho vyhlásená za čistú. Niektorí proroci mohli svoje modlitby vykonávať len v mešitách, no Proroka Mohameda (NJPN) sa to netýkalo. Boh mu dal víťazstvo prostredníctvom strachu – jeho nepriatelia sa ho obávali už zo vzdialenosti jedného mesiaca. Bol vyslaný celému stvoreniu, zatiaľ čo Proroci pred ním boli poslaní len určitým skupinám. Jeho zázraky boli podobné zázrakom Prorokov pred ním, no boli ešte väčšie. Mojžišov (NJPN) zázrak bola palica a vyvierajúca voda zo skaly. Prorok Mohamed (NJPN) rozdelil mesiac a voda vytekala spomedzi jeho prstov. Ježiš (NJPN) vzkriesil mŕtvych a liečil slepých a malomocných. Na druhej strane, kamienky oslavovali Boha v rukách Proroka (NJPN) a naklonila sa k nemu vetva stromu – a to je ešte ohromnejšie. Boh ho poctil tým, že Korán učinil jeho trvalým zázrakom, ktorý pretrvá až do Dňa Vzkriesenia. Preto je jeho Prorocké poslanie večné a nezrušiteľné až do Dňa Vzkriesenia.
Po prvé, z uvedeného vyplýva, že Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) mal väčšie právo na všetky veci než ostatní ľudia, vrátane ich vlastných osôb, manželiek, detí, majetku, jedla a nápojov. Svätý Korán hovorí: „Prorok má väčšie právo na veriacich ako oni sami na seba…“ Moslim má povinnosť odovzdať svoju manželku, ak si ju Prorok želá, a obetovať svoj život na ochranu Prorokovho života. Prorok má prednosť vo všetkých veciach. Tieto práva mali aj Dávid (NJPN) a Šalamún (NJPN), rovnako ako všetci Proroci a Poslovia (NJPN). Čo bolo prijateľné pre jedného Proroka, musí byť prijateľné pre všetkých, a čo bolo prijateľné pre Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), musí byť prijateľné aj pre Mahdíov (NJPN). Vzťah Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) k ľuďom sa prirovnáva k tomu, čo „Vlastnia vaše pravice.“
Keďže všetko stvorenie bolo stvorené Bohom a ním aj udržiavané, jeho Poslovia a božsky ustanovení Králi majú podobné práva ako Boh nad svojím stvorením. Sú jeho zástupcami, ktorým bola zverená úplná autorita, a ak by sa rozhodli zničiť stvorenie, mali by na to právo: „Povedali sme: Ó, Zul-Karnain! Buď ich potrestaj, alebo s nimi zaobchádzaj láskavo.” Vzťah božsky ustanoveného Kráľa k stvoreniu je podobný vzťahu otca k synovi. V Islame, ak niekto zabije iného človeka bez spravodlivého dôvodu (napr. sebaobrana alebo vojna), musí byť popravený, s výnimkou otca, ktorý zabije svojho syna. Otec, ktorý zabije svojho syna, nie je obvinený z vraždy, pretože synovi dal život a má právo mu ho vziať. Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) povedal: „Ja a Alí ibn Abí Tálib sme otcami tohto národa. Naše práva nad ním sú väčšie než práva rodičov. Ak nás poslúchajú, zachránime ich pred pekelným ohňom, vovedieme ich do raja, oslobodíme ich z otroctva a postavíme ich na úroveň najlepších slobodných ľudí.“
Po druhé, pokiaľ ide o Židov a Kresťanov, ktorí kritizujú Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) na základe jeho sexuálnych vzťahov alebo manželstiev, alebo ktorí útočia na Islam kvôli sexuálnym prejavom či obrazom, je potrebné zdôrazniť, že Biblia a Tóra obsahujú podobné, ak nie ešte explicitnejšie opisy než Svätý Korán a islamské tradície. Napríklad, Veľpieseň Šalamúnova v Starom zákone rozpráva o Prorokovi Šalamúnovi (NJPN), ktorý mal podľa biblického naratívu tisíc manželiek. Táto báseň podrobne opisuje vzťahy medzi Šalamúnom a jeho milenkami, vrátane ich vzájomných citov a sexuálnych aktov. Tu sú niektoré verše, ktoré to ilustrujú:
Aké krásne sú tvoje nohy ozdobené sandálmi, princezná!
Krivky tvojich stehien sú ako umelecké dielo,
práca majstrovských rúk.
Tvoj pupok je zaoblená čaša,
vždy naplnená koreneným vínom.
Tvoje lono je ako hromada pšenice
lemovaná ľaliami.
Tvoje prsia sú ako dve mláďatá,
gazelie dvojičky.
Tvoja postava pripomína palmu,
a tvoje prsia strapce ovocia.
Povedal som si:
„Vyleziem na palmu
a uchopím jej ovocie.“
Nech sú tvoje prsia ako strapce hrozna
a vôňa tvojho dychu ako marhule.
Tvoje ústa sú ako jemné víno –
hladko plynúce pre môjho milého,
kĺzajúce cez moje pery a zuby!
Patrím svojmu milému,
a jeho túžba patrí mne.
Tiež sa píše:
Ako jabloň medzi stromami lesa,
taký je môj milý medzi mladíkmi.
S veľkou radosťou som si sadla do jeho tieňa,
a jeho ovocie bolo sladké na mojom jazyku.
V knihe Ezechiel Boh Všemohúci používa ešte explicitnejší sexuálny jazyk pri opisovaní Samárie a Jeruzalema, keď ich prirovnáva k dvom prostitútkam túžiacim po cudzích mužoch:
19 Ona však vystupňovala svoje smilstvo, keď sa rozpomenula na dni svojej mladosti, keď smilnila v Egypte, 20 a zahorela túžbou po milencoch, ktorých úd je ako úd oslov a ktorých výron je ako výron žrebcov. 21 Potom si zatúžila po hanebnosti svojej mladosti, keď ťa Egypťania chytali za bradavky kvôli tvojim mladistvým prsiam.
Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) nazývajú nemravným mužom posadnutým sexom, no pritom zabúdajú na skutky prvých kráľov Židov—Saul a Dávid (NJPN), ktorí boli predchodcami Ježiša (NJPN). Saul požiadal Dávida (NJPN) o veno výmenou za ruku svojej dcéry. Nežiadal zlato ani striebro, ale 100 filistínskych predkožiek. Dávid mu však priniesol ešte viac, než od neho Saul žiadal.
25 Saul poznamenal: „Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch.“ Saul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida. 26 Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času 27 sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Saul mu dal svoju dcéru Michol za ženu.
Keďže Mahdíovia (NJPN) sú dedičmi Prorokov a Poslov (NJPN) a vládnu podľa rovnakých pravidiel, všetky záležitosti, ktoré sa vzťahovali na Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), môžu rovnako platiť aj pre Mahdíov (NJPN), tak ako platili pre všetkých Prorokov a Poslov (NJPN). Preto neexistuje žiadny platný dôvod, prečo by niekto mohol protestovať alebo odmietnuť vieru na základe týchto vecí. Ak by Mahdíovia písali erotické básne, hovorili explicitne alebo žiadali predkožky svojich nepriateľov, ani to by nebolo dôvodom na spochybnenie ich autority alebo odmietnutie ich náboženstva. Ak niekto prijme takéto činy od jedného Božieho Posla, musí ich prijať od všetkých. Ak kresťania uznávajú Dávida a Šalamúna (NJPN) ako Božích Prorokov, nemajú dôvod odmietať Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) len preto, že konal podobne ako ich Proroci. Rovnako môžeme očakávať, že tak ako boli obvinenia vznesené proti Jozefovi (NJPN) a Mohamedovi (NJPN & Jeho Rodinou), môžu byť vznesené aj proti niektorým z Mahdíov (NJPN). Ani tieto obvinenia však nemôžu byť dôvodom na pochybnosti, odmietnutie alebo odpadnutie od viery. Prorokov a Poslov (NJPN) nemožno súdiť podľa našich vlastných predstáv o správnom a nesprávnom, dobrom a zlom, pokiaľ spĺňajú tri základné kritériá: Posledná Vôľa, Božie Poznanie a volajú k Zvrchovanosti Boha.
Spravodlivý otec
Rovnako ako Mojžiš (NJPN) prešiel cestou so Spravodlivým Služobníkom, aj ja som mal svoju cestu s Imámom Ahmedom Al-Hassanom (Od Neho Je Mier). Bola to cesta plná spoznávania, disciplíny a duchovného vedenia. Rád by som sa s vami podelil o malú časť tejto cesty.
Jedného dňa som povedal Imámovi Ahmedovi Al-Hassanovi (Od Neho Je Mier): „Môj otec, prišiel som sa od teba učiť. Tajomstvá, na ktoré sa pýtam, sú len s tebou a nikto iný ich nepozná. Som pripravený prijať čokoľvek, čo mi povieš, a nič, čo by si povedal, ma nezlomí. Prosím, osvieť ma pravdou.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Boh ťa požehnaj, syn môj.“
O nejaký čas neskôr, v jednu noc, ma Imám (Od Neho Je Mier) prekvapil nečakanou návštevou. Povedal mi niečo, čo ma úplne umlčalo. Vo vnútri som cítil, ako sa trasiem, a pot mi stekal po celom tele.
Povedal som mu: „Dobre, ale čo sa stane?“
Imám (Od Neho Je Mier) mi odpovedal: „Nie si veriaci.“
Toto vyhlásenie ma zasiahlo ako blesk. Aj keď som prijal jeho slová, hlboko ma rozrušili. Časť mojej brady náhle zbledla a úplne som stratil chuť do jedla. Moje telo odmietalo prijímať jedlo i vodu a sotva som mohol dýchať. Rýchlo som upadal do choroby. Celý mesiac som takmer nič nejedol ani nepil. Imám (Od Neho Je Mier) ma počas tohto obdobia nechal osamote a ani so mnou neprehovoril. Strácal som na váhe a mal som neustálu horúčku, pričom som sa cítil, akoby som zomieral.
Na konci mesiaca som mu povedal: „Myslím, že zomieram, prosím, pomôž mi, otče.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Niečo ti poviem. Boh rozhodol, že dnes večer zomrieš, presne o 20 minút. Ale ja ti tento osud odnímam. Choď do nemocnice.“
Poslúchol som a šiel do nemocnice, kde mi lekári urobili všetky možné vyšetrenia. Nedokázali však nájsť nič, čo by nebolo vporiadku. Urobili röntgeny, krvné testy, všetko, čo ich napadlo, a všetky výsledky boli normálne. Cez infúziu mi podali cukrovú vodu, aby moje telo získalo energiu, pretože som nedokázal jesť ani piť. Po chvíli sa mi uľavilo a horúčka ustúpila.
Spýtal som sa Imáma (Od Neho Je Mier): „Čo sa stalo? Bol som v nemocnici, no nič nenašli.”
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Ani nič nenájdu, pretože ti fyzicky nič nebolo. To bol Boh.“
Povedal som: „Môj otče, Adam mi spomenul, že si povedal, že väčšina Ansárov v Iraku má vieru približne na 70 percentách.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Áno, syn môj, presne to som povedal.”
Ja som sa spýtal: „Platí to len pre Irak, alebo pre všetkých Ansárov?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Väčšina z nich je na tom podobne.“
Povedal som: „A čo ja, otče?“
Imám (Od Neho je Mier) odpovedal: „Tvoja viera je na 90 percent.“
Povedal som: „Niet moci ani sily než skrze Boha. Čo znamená tých 10 percent? Je to pochybnosť, alebo niečo iné?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Nie, nie je to pochybnosť. Je to len nedostatočná podriadenosť v niektorých veciach.“
Povedal som: „Je niekto, koho viera je percentuálne vyššia?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Tí, ktorí sú so mnou, majú 100 percent. Ty by si mal byť na 99 percentách.“
Povedal som: „Takže teraz to nemôžem dosiahnuť?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Existuje jedna vec, ktorá ti to umožní.“
Spýtal som sa: „Čo je to za vec, Otče?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Odstráň zo svojho srdca všetku lásku, ktorá prevyšuje lásku k Bohu. Ak to urobíš, nebudeš len na 99 percentách, ale budeš ako Ahmed Al-Hassan.“
Povedal som: „Otče, súvisí to s tou skúškou? Všetko toto len preto, že som sa spýtal: ‚Čo sa stane?‘, aj keď som nič neodmietol, a ty si povedal, že nie som veriaci?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Áno, syn môj. Nepýtaj sa, ak mi dôveruješ. Mal by si mi dôverovať úplne, bez obmedzení.“
Povedal som: „Otče, neviem, čo povedať. Nepozeral som sa na to takto.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Hovor, čo chceš, ale nehovor to, čo nerobíš.“
Povedal som: „Zhrešil som. Keď som sa pýtal, myslel som len… nič to, nemá zmysel sa ospravedlňovať. Prijímam svoju vinu a tvoj rozsudok. Znamená to, že zostanem navždy na 90 percentách, alebo mám ešte šancu dosiahnuť viac?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Je to v tvojich rukách. Môžeš to dosiahnuť už teraz, zostať tam, kde si, alebo dokonca upadnúť.“
Spýtal som sa: „A čo by sa stalo, keby som stratil pokrok a upadol? Mohol by som zomrieť a všetko by bolo stratené?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „To sa nestane, ak Boh dá.“
Povedal som: „Povedal si, že nemôžem byť nahradený ani zomrieť, inak by si zomrel aj ty.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Áno, to som povedal.“
Povedal som: „Znamená to teda, že dosiahnem dokonalosť?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Prečo si vôbec pripúšťaš možnosť, že by si mohol stratiť pokrok a upadnúť?“
Povedal som: „Nepripúšťam, pretože viem, že nikdy viac nezopakujem svoju chybu, ak Boh dá. Nikdy. Každý deň si prajem, aby som sa mohol vrátiť v čase. Ten deň ma nikdy neopúšťa a tá bolesť mi zostáva stále na mysli.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Syn môj, odstráň zo svojej mysle všetky staré tradície, ktoré si sa naučil. Si nad rámec jurisprudencie a nie si jej podriadený. Si z iného sveta, kde hallal a haram majú iné významy, než tie, ktoré poznáš tu. Pochop, prosím ťa, čo ti chcem povedať. Pochop a buď slobodný. Buď slobodný, syn môj.“
Povedal som: „Tak ma nauč, otče. Nauč ma, čo je hallal a čo je haram. Chcem byť slobodný.”
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Si pripravený zvládnuť to? Dokážeš byť trpezlivý?“
Povedal som: „Prisahám, že budem trpezlivý. Len ma uč.“
Imám (Od Neho Je Mier) ma potom naučil mnoho vecí, ktoré som prijal, a napravil som chybu, ktorá sa mu nepáčila. Napriek tomu som bol stále otrasený skúsenosťou, keď sa Boh pokúsil ma zabiť. Vedel som, že v Písme sa uvádza, že Boh sa pokúsil zabiť Mojžiša (NJPN) a ďalších: „24 Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť”
Bola to pre mňa obrovská rana, ktorá ma veľmi znepokojila. Jedného dňa som sa rozhodol hovoriť o tom s mojím otcom (Od Neho Je Mier). Bolo to na jeho narodeniny, v začiatkoch tohto Volania.
Povedal som: „Musím sa ti s niečím priznať, ale nechcel som, aby moje priznanie bolo mojím narodeninovým darom.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Pokračuj, syn môj. Bude to ten najlepší dar, pretože priznanie je prednosť.“
Povedal som: „Niečo ma trápi a znepokojuje. Vopred ťa prosím o odpustenie a milosť.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Odpúšťam ti ešte predtým, ako niečo povieš, a udeľujem ti milosť ešte predtým, ako vyslovíš svoje slová.“
Slzy mi stekali po tvári, keď som povedal: „Ďakujem ti, otče. Na začiatku som cítil, že Boh je so mnou a chráni ma. Jeho prítomnosť bola všade, dával mi znamenia, hovoril ku mne prostredníctvom ľudí. Rozprával som sa s ním vo dne aj v noci a videl som ho v mesiaci, slnku, kameňoch a hviezdach.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „A tvoje myšlienky boli správne.“
Povedal som: „Ale keď som ochorel a ty si mi povedal, že Boh ma chce zabiť o druhej ráno, naplnil ma strach, že ma Boh opustí. Mal som pocit, že ma môže zabiť za čokoľvek.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Boh nikdy neopúšťa svojich spravodlivých služobníkov. Boh ťa vychováva, privádza ťa na pokraj smrti, ale nikdy ťa nezabije. Potom ťa zrazu privedie späť, aby ti ukázal správnu cestu a napravil tvoje kroky. Maj pevné presvedčenie v jednej veci a pridržiavaj sa jej až do konca svojho života, až do posledného okamihu.“
Povedal som: „Áno, otče.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Aj keby ťa Boh zabil, stále by bol spravodlivý.“
Povedal som: „Áno.“
Imám (Od Neho Je Mier) pokračoval: „Noe (NJPN) sa dostal na pokraj smrti, rovnako aj Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou), a mnohí ďalší Proroci a Boží námestníci.“
Spýtal som sa: „Prečo, otče?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Pretože nie sú obyčajnými ľuďmi, a ich chyby majú iný význam. Boh ich týmto podrobil skúške, aby ich naučil, vychovával a posilnil ich odhodlanie.“
Povedal som: „Ale nebol snáď Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) v tom čase úplne neomylný a bez chýb?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Nemal chyby, ktoré by mohli zavádzať ľudí na zlú cestu. Bol neomylný v tom zmysle, že nikdy nikoho nezviedol zo správnej cesty. Ale v osobnom živote mohol urobiť drobné chyby, hoci neboli veľké. Boli veľmi malé a jednoduché – možno také, ktoré by si iný ani nevšimol. Ale pre Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) to boli vážne chyby, ktoré by sa nemali objaviť u muža ako on. Možno mal iba jednu skutočne významnú chybu, z ktorej sa veľa naučil. Rovnaké platí aj pre Noema, Jóba a iných, avšak od Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) sa odlišujú.“
Povedal som: „To, čo sa stalo, otče, ma prinútilo zamýšľať sa nad mnohými vecami. Premýšľal som, kam by som šiel, keby ma Boh zabil. Do pekelného ohňa, alebo niekam inam?“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Tieto otázky pramenia zo živého a citlivého svedomia. Ale buď si istý, že Boh ťa vychováva a nezabije ťa. Ukazuje ti horkosť a bolesť smrti, ale nedovolí, aby sa to naplnilo. Ukazuje ti pekelný oheň, ale nehodí ťa doň.“
Povedal som: „Zdá sa, že sa mi to stáva často. Stalo sa to Jeremiášovi a Henochovi.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Áno, povedal som ti, že sa to stalo mnohým Prorokom a Božím námestníkom. Môj drahý syn, toto je hlboké more poznania a každú hodinu sa naučíš niečo nové, až kým tvoje kosti nebudú tvrdšie než skaly.“
Táto kapitola sa pre mňa uzavrela a pochopil som, aký druh podriadenosti sa odo mňa očakáva – úplná podriadenosť a dôvera. Pokračoval som vo svojej ceste so Spravodlivým Otcom. Jedného dňa som sa chcel od svojho otca dozvedieť o tom, čo považujem za najväčší zázrak, aký kedy vykonal jeden z najväčších Prorokov (NJPN), Ježiš (NJPN). Týmto zázrakom bolo vzkriesenie Lazara z mŕtvych. Spýtal som sa: „Keď Abrahám (NJPN) v Koráne požiadal Boha, aby mu ukázal, ako oživuje mŕtvych, urobil to prostredníctvom Najväčšieho Božieho Mena, alebo niečoho iného?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Nie, syn môj. Je to vznešené poznanie, ale ten, kto má Najväčšie Božie Meno, je schopný to uskutočniť. A je to pre neho jednoduché.“
Povedal som: „Ako to urobil, otče? Môžeš ma to naučiť?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Ak ťa to naučím, nebude už nič, čo by tvoj brat Ježiš (NJPN) mal, a ty nie.“
Povedal som: „Prosím, nauč ma, otče.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Môžeš vzkriesiť mŕtvych skrze svoju istotu (jakín).“
Povedal som: „Chcem to dokázať; chcem vidieť silu Pána a silu mysle.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Dobre, naučím ťa, ale pod jednou podmienkou. Poviem ti niečo, čo máš urobiť v piatok. Ak to zvládneš, potom ťa to naučím. Ak nie, nebudem ťa to učiť. Súhlasíš?“
Povedal som: „Áno, súhlasím.“
Keď nastal piatok, pristúpil som k nemu (Od Neho Je Mier), aby som zistil, čo odo mňa očakáva. Spýtal som sa: „Otče, čo si ma chcel požiadať, aby som vykonal?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Vieš, že je pre mňa ťažké ti to povedať.“
Povedal som: „Prečo, otče?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Pretože sa chceš naučiť, ako vzkriesiť mŕtvych.“
Povedal som: „Áno, chcem.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „To sa stane iba vtedy, keď budeš mať absolútnu vieru, že nie je moci ani sily než skrze Boha.“
Spýtal som sa: „Absolútnu vieru v Boha, alebo v seba, že to dokážem, alebo oboje?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Musíš mať vieru v Boha aj v seba, že si toho schopný prostredníctvom ‚nie je moci ani sily než skrze Boha‘. Zároveň však musíš veriť, že bez Božieho milosrdenstva nie si schopný ničoho. Ak to dosiahneš, potom budeš schopný prijať odo mňa viac poznania. Ale základom všetkého je: ‚Niet moci ani sily než skrze Boha, Najvyššieho, Najväčšieho.’“
Povedal som: „Ako zistím, že som toho dosiahol?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Ja to budem vedieť skôr, ako to pochopíš ty.“
Povedal som: „Niet moci ani sily než skrze Boha. Otče, čo presne to znamená?“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Poviem ti to otvorene, syn môj.“
Povedal som: „Prosím, otče, vysvetli mi to.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Keď budeš veriť, že ak zabiješ Malíku, rozsekáš ju na kúsky a stále budeš presvedčený, že Boh ju môže priviesť späť, vtedy ti poviem: ‚Ó Abdulláh, teraz nemáš dôvod na strach ani smútok.‘ A ja, tvoj otec Ahmed, ti poviem: ‚Si toho schopný, a raz to dosiahneš.’“
Vtedy som pochopil, čo znamená istota, a uvedomil som si, že absolútna istota je kľúčová. Porozumel som, že ak chceme dosiahnuť Boží Štát Spravodlivosti a vykonávať zázraky ako predchádzajúci Proroci a Poslovia (NJPN), musíme mať úplnú dôveru v Boha a nemať strach z ničoho. Pokračoval som vo svojej ceste so Spravodlivým Otcom.
Jedného dňa som povedal Imámovi (Od Neho Je Mier): „Chcem dosiahnúť úplnosť.“
Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Choď a zapáľ veľký oheň. Taký veľký, aby v ňom mohla stáť skupina ľudí, a taký horúci, že keby si doň hodil železo, roztopilo by sa a zmenilo na tekutinu.“
Povedal som: „Áno, urobím to.“
Spolu s niekoľkými mojimi druhmi sme zapálili obrovský oheň a neustále prikladali kúsky nábytku a ďalšie predmety, až kým sa nevyšplhal do takých výšok a nevydával takú intenzívnu horúčavu, že sme ledva vydržali stáť v jeho blízkosti. Cítili sme, ako nám žiar spaľuje pokožku na tvári a chĺpky na rukách aj na tvári. Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Teraz doň vstúpte, ty aj tvoji druhovia.“
Bol som ohromený. Pozeral som na plamene a vedel som, že toto je ono – ak sa nestane zázrak, bude to okamžitá smrť. Zavrel som oči a povedal: „Áno, otče, tvoja vôľa je pre nás rozkazom.“
Ja a moji druhovia sme sa vrhli do ohňa a dosiahli jeho stred. K našej nevýslovnej úľave sme necítili žiadne teplo. Bolo tam chladno a mierumilovne. Plamene nás nepohltili, nehoreli sme, neboli sme mŕtvi. Stáli sme a ticho sledovali, ako oheň spaľuje všetko okolo nás. V plameňoch som videl vízie – videl som svoju minulosť, ako horí, a seba samého, kým som bol. Videl som, ako všetky alternatívy mojej budúcnosti miznú v ohni. Uvedomil som si, že týmto rozhodnutím vstúpiť do plameňov som spálil všetky pochybnosti, strach a túžby. Zostala len vôľa Imáma Ahmeda Al-Hassana (Od Neho Je Mier) a jeho hlas vo mne. Požehnaní sú tí, ktorí boli v ohni, a tí, ktorí stáli okolo neho. Vtedy do plameňov vstúpil aj Imám (Od Neho Je Mier). Povedal: „Dnes tvoji druhovia dokázali, že ti veria, a ty si dokázal sám sebe, že dosiahneš čokoľvek.“
Rozplakal som sa od radosti a povedal: „Ďakujem ti, otče!“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Toto je dôkaz pre teba. Ja však nepotrebujem takéto dôkazy, pretože poznám skryté záležitosti sŕdc. Vidím do nich, kedykoľvek chcem, a viem, čo sa v nich skrýva. Milujem ťa, syn môj.“
Povedal som: „Odpusť mi všetky moje nedostatky voči tebe. Milujem ťa, otče.“
Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Na tebe a tvojich druhoch nech spočinie mier a tisíc požehnaní.“
Celá debata | RSS tejto debaty