Objavil sa Spasiteľ: Z Poznania Ježišovho Posla Kresťanom

„Ježiš povedal: ‚A keď odídem a pripravím vám miesto, vrátim sa, aby som vás vzal k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.‘“ 

Ježiš (NJPN) miloval svojich spoločníkov tak veľmi, že za nich obetoval svoj život. Nikdy by svojich priateľov neopustil. Väčšina ľudí vie len to, že Ježiš (NJPN) navštívil svojich učeníkov niekoľkokrát počas štyridsiatich dní po ukrižovaní. Len málokto však vie, že ich navštevoval oveľa častejšie a, ako im predtým sľúbil, želal si vziať ich so sebou. Ježiš (NJPN) im povedal: „1 „Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A cestu, kam idem, poznáte.““ 

A presne to Ježiš (NJPN) urobil. Pokračoval v tom, že ich navštevoval a učil. Snažil sa ich vziať so sebou, no oni s ním nechceli ísť. Aspoň väčšina z nich. V gnostickom evanjeliu Tajná Kniha Jakuba sa o tom píše:

Pokoj vám prajem od Pokojného, lásku od Lásky, milosť od Milosti, vieru od Viery, život od Života Svätého! Keď ste ma požiadali, aby som vám poslal tajnú knihu, ktorú Pán zjavil mne a Petrovi, nemohol som odmietnuť, hoci som sa vám nemohol prihovoriť priamo. Napísal som ju hebrejskými písmenami a poslal ju vám—len vám. Pretože ste služobníkmi spásy svätých, snažte sa a dbajte na to, aby ste túto knihu nezverovali mnohým—tú, ktorú si Spasiteľ neprial odhaliť všetkým nám, jeho dvanástim učeníkom. Blahoslavení sú však tí, ktorí budú spasení vierou v toto zjavenie. Pred desiatimi mesiacmi som vám poslal inú tajnú knihu, ktorú mi Spasiteľ zjavil. Tú máte považovať za zjavenú len mne, Jakubovi. Vtedy sme sa všetci dvanásti učeníci stretli a spomínali sme na to, čo nám Spasiteľ povedal—či už v súkromí alebo verejne—a zapisovali sme to do kníh. Písal som to, čo bolo v mojej knihe—a hľa, Spasiteľ sa zjavil po tom, ako nás opustil, zatiaľ čo sme naňho hľadeli. Päťsto päťdesiat dní po tom, čo vstal z mŕtvych, sme sa ho opýtali: „Odišiel si od nás?“ Ježiš odpovedal: „Nie, ale idem na miesto, odkiaľ som prišiel. Ak chcete ísť so mnou, poďte.” Všetci sme povedali: „Ak nám prikážeš, pôjdeme.“ On však povedal: „Veru hovorím vám, nikto nevstúpi do Nebeského Kráľovstva len preto, že mu to prikážem, ale preto, že je naplnený. Nech prídu Jakub a Peter, aby som ich mohol naplniť.“ Keď ich oboch zavolal, vzal ich bokom a ostatným prikázal, aby pokračovali vo svojej práci. Spasiteľ povedal: „Dostali ste milosrdenstvo… 

(chýba 7 riadkov) 

…nechcete byť naplnení? A nie je vaše srdce opojené? Nechcete byť triezvi? Preto sa hanbite! A teraz, či bdiete alebo spíte, pamätajte, že ste videli Syna Človeka, hovorili ste s ním a počúvali ste ho. Beda tým, ktorí videli Syna Človeka! Blahoslavení sú tí, ktorí ho nevideli, neboli s ním, nehovorili s ním a nič od neho nepočuli. Váš je život! Vedzte, že vás uzdravil, keď ste boli chorí, aby ste mohli kraľovať. Beda tým, ktorí sa vyliečili zo svojej choroby, lebo opäť upadnú do nej! Blahoslavení sú tí, ktorí neboli chorí a poznali pokoj skôr, než ochoreli. Vaše je Božie Kráľovstvo! Preto vám hovorím: buďte naplnení a nenechajte v sebe žiadne prázdne miesto, pretože ten, Ktorý Prichádza, vás dokáže zosmiešniť.” Peter na to povedal: „Pane, trikrát si nám povedal: ‘Staňte sa plnými,’ ale my už sme naplnení.“ Pán odpovedal: „Preto vám hovorím: staňte sa plnými, aby ste neboli ochudobnení. Tí, ktorí sú ochudobnení, nebudú spasení. Plnosť je dobrá a prázdnota je zlá. Tak ako je dobré byť naplnený a zlé byť prázdny, tak aj ten, kto je plný, môže byť ochudobnený; a ten, kto je ochudobnený, nie je naplnený ako ten, kto je plný, a ten, kto je naplnený, dosiahne dokonalosť. Preto je vhodné byť ochudobnený, kým je ešte možné byť naplnený, a byť naplnený, kým je ešte možné byť ochudobnený, aby ste sa mohli viac naplniť. Naplňte sa teda duchom, ale buďte skromní v rozume. Rozum je totiž dušou; a je to duša.“ Odpovedal som mu: „Pane, môžeme ťa poslúchať, ak si to želáš. Opustili sme svojich otcov, matky a naše dediny a nasledovali sme ťa. Daj, aby nás zlý diabol nepokúšal.“ Pán odpovedal: „Aká je vaša zásluha, keď konáte vôľu Otca, ak vám to nie je dané ako dar, zatiaľ čo vás pokúša Satan? Ale ak ste utláčaní Satanom, prenasledovaní a stále konáte vôľu Otca, hovorím vám, že vás bude milovať, urobí vás rovnými so mnou a bude vás považovať za milovaných prostredníctvom svojej prozreteľnosti, podľa vašej slobodnej vôle. Prestanete byť pripútaní k telu a báť sa utrpenia? Neviete, že ste ešte neboli nespravodlivo obvinení, uväznení, ani bezdôvodne ukrižovaní či hanebne pochovaní, ako som bol ja sám, ako zločinec? Odvažujete sa ľutovať telo, vy, ktorých duch je hradbou? Ak sa zamyslíte nad svetom, nad tým, ako dlho je pred vami a ako dlho po vás, zistíte, že váš život je len jeden deň a vaše utrpenie len jedna hodina. Dobro nevstúpi do sveta. Pohŕdajte teda smrťou a starajte sa o život. Pamätajte na môj kríž a moju smrť a budete žiť.“ Ja som povedal: „Pane, nespomínaj nám kríž a smrť, lebo sú od teba ďaleko.“ Pán odpovedal: „Veru, hovorím vám, nikto nebude spasený, ak neverí v môj kríž. Božie kráľovstvo patrí tým, ktorí veria v môj kríž. Preto buďte tými, ktorí hľadajú smrť, tak ako mŕtvi hľadajú život, lebo to, čo hľadajú, sa im odhalí. Čo ich môže znepokojovať? Keď sa obrátite k smrti, pochopíte, čo znamená byť vyvolený. Naozaj vám hovorím, nikto, kto sa bojí smrti, nebude spasený. Božie kráľovstvo patrí tým, ktorí sú ochotní čeliť smrti. Staňte sa lepšími než ja; staňte sa synmi Ducha Svätého.“ Vtedy som sa opýtal: „Pane, ako máme prorokovať tým, ktorí od nás žiadajú prorocké slovo? Mnohí nás prosia a očakávajú od nás posolstvo.“ Pán odpovedal: „Nevieš, že s Jánom bola odňatá aj hlava proroctva?“ Povedal som: „Pane, predsa nie je možné, aby bola hlava proroctva odňatá, však?“ Pán mi vysvetlil: „Keď pochopíš, čo znamená ‘hlava’, a že proroctvo pramení z hlavy, pochopíš aj to, čo znamená, že jej hlava bola odňatá. Spočiatku som k vám hovoril v podobenstvách a nerozumeli ste. Teraz hovorím otvorene, ale stále nechápete. Vy sami ste pre mňa boli podobenstvom v podobenstvách a zjavnými v tom, čo je otvorené. Usilujte sa o spásu bez toho, aby ste museli byť pobádaní. Buďte pripravení sami od seba a, ak je to možné, predbehnite ma. Tak vás bude milovať Otec. Staňte sa odporcami pokrytectva a zlých myšlienok, lebo myšlienky rodia pokrytectvo, a pokrytectvo je ďaleko od pravdy. Nech Božie Kráľovstvo nikdy nevädne. Je ako datľová palma, ktorej plody sa rozsypali okolo nej. Keď vydala listy a tie sa rozvinuli, spôsobilo to, že palma stratila svoju plodnosť. Podobne je to s ovocím, ktoré vyrástlo z jediného koreňa; keď bolo odtrhnuté, mnohí zberači ho pozbierali. Bolo by skvelé, keby sme teraz mohli tieto nové rastliny vypestovať; potom by ste našli Kráľovstvo. Keďže som už bol takto oslávený, prečo ma zdržiavate, keď túžim odísť? Prinútili ste ma zostať s vami osemnásť dní kvôli podobenstvám. Stačilo by, keby niektorí ľudia venovali pozornosť učeniu a pochopili „Pastierov“, „Zrno“, „Stavbu“, „Lampy panien“, „Mzdu robotníkov“, „Dvojitú drachmu“ a „Ženu“. Buďte zanietení pre Slovo. Prvou podmienkou Slova je viera; druhou je láska; treťou sú skutky. Z nich pochádza život. Slovo je ako zrno pšenice. Keď ho niekto zasial, veril v to; keď vyklíčilo, miloval ho, lebo očakával mnoho zŕn namiesto jedného. Keď ho spracovával, bol zachránený, pretože ho pripravil na pokrm. Opäť nechal niekoľko zŕn na siatie. Tak aj vy môžete prijať Božie Kráľovstvo: ak ho neprijmete prostredníctvom poznania, nenájdete ho. Preto vám hovorím, buďte bdelí. Nezblúďte. Mnohokrát som vám to všetkým hovoril—a aj tebe osobne, Jakub, som povedal: „Buď spasený!“ A prikázal som vám, aby ste ma nasledovali, a naučil som vás, ako odpovedať pred vládcami. Všimnite si, že som zostúpil, hovoril som, obetoval som sa a prijal svoju korunu, keď som vás zachránil. Zostúpil som, aby som prebýval s vami, aby ste aj vy mohli prebývať so mnou. Keď som videl, že vaše domy nemajú strechu, býval som v domoch, ktoré ma pri mojom príchode mohli prijať. Preto ma počúvajte, bratia moji. Pochopte, čo je to veľké svetlo. Otec ma nepotrebuje. Otec nepotrebuje Syna, ale Syn potrebuje Otca. Idem k nemu, lebo Otec Syna vás nepotrebuje. Dbajte na Slovo. Pochopte Poznanie. Milujte Život. Nikto vás nebude prenasledovať ani utláčať—iba vy sami. Ó vy úbožiaci! Ó vy nešťastníci! Ó vy pokrytci pravdy! Ó vy falošní znalci! Ó vy hriešnici proti duchu! Odvažujete sa teraz počúvať, keď ste mali hovoriť už od začiatku? Odvažujete sa teraz spať, keď ste mali byť od počiatku bdelí, aby vás mohlo prijať Nebeské Kráľovstvo? Veru vám hovorím, ľahšie je, aby sa svätý ponoril do nečistoty alebo muž svetla do tmy, než aby ste vy vládli—alebo ani nevládli! Pamätám si na vaše slzy, na váš žiaľ a na vaše trápenie. Sú ďaleko od nás. Teraz vy, ktorí ste mimo dedičstva Otca, plačte tam, kde je to na mieste, a trúchlite a ohlasujte to, čo je dobré, lebo Syn vystupuje náležite. Veru vám hovorím, keby som bol poslaný k tým, ktorí by ma počúvali, a keby som s nimi hovoril, nikdy by som nezostúpil na Zem. A teraz sa za nich hanbite. Hľa, odchádzam od vás. Odchádzam a viac nechcem zostať s vami—rovnako ako ste vy nechceli. Takže ma teraz rýchlo nasledujte. Preto vám hovorím, pre vás som zostúpil. Vy ste milovaní; stanete sa príčinou života pre mnohých. Žiadajte Otca. Proste Boha často a On vám dá. Blahoslavený je ten, kto vás uvidí s Ním, keď bude oslavovaný medzi anjelmi a velebený medzi svätými. Váš je život! Radujte sa a tešte sa ako Božie deti. Zachovávajte Jeho vôľu, aby ste mohli byť spasení. Prijmite odo mňa pokarhanie a zachráňte sa. Prosím za vás pred Otcom a On vám mnoho odpustí.“ Keď sme tieto slová počuli, naplnila nás radosť, lebo predtým sme boli smutní z toho, čo sme povedali. Keď videl našu radosť, povedal: „Beda vám, ktorí túžite po obhajcovi! Beda vám, ktorí túžite po milosti! Blahoslavení sú tí, ktorí hovorili slobodne a vytvorili si milosť sami pre seba. Buďte ako cudzinci; čo si o nich myslí vaše mesto? Prečo vás trápi, keď sa sami vyháňate a opúšťate svoje mesto? Prečo dobrovoľne opúšťate svoje domovy, pripravujúc ich pre tých, ktorí v nich túžia prebývať? Ó vy vyhnanci a utečenci! Beda vám, lebo budete chytení! Alebo si myslíte, že Otec je milovníkom ľudstva?“ Alebo si myslíte, že Ho presvedčíte modlitbami? Že bude milostivý k jednému kvôli druhému? Alebo že bude trpieť toho, kto Ho hľadá? On predsa pozná túžby aj potreby tela. Nie je to telo, ktoré túži po duši. Bez duše telo nehreší, tak ako duša nie je spasená bez Ducha. Ak je duša spasená, keď je bez zla, a ak je aj duch spasený, potom sa telo stáva bezhriešnym. Duch oživuje dušu, ale telo ju zabíja—teda je to duša, ktorá zabíja samu seba. Veru vám hovorím, Otec neodpustí hriech duše ani vinu tela. Nikto z tých, ktorí nosili telo, nebude spasený. Myslíte si, že mnohí našli Kráľovstvo Nebeské? Blahoslavený je ten, kto sa videl ako štvrtý v nebesiach.“ Keď sme to počuli, zostali sme zarmútení. On videl náš smútok a povedal: „Hovorím vám to preto, aby ste spoznali samých seba. Kráľovstvo Nebeské je ako klas obilia, ktorý vzklíčil na poli. Keď dozrel, rozosial svoje zrná a naplnil pole ďalšími klasmi na ďalší rok. Aj vy buďte horliví, aby ste získali klas života a boli naplnení Kráľovstvom. Kým som s vami, počúvajte ma a poslúchajte. Ale keď budem musieť odísť, pamätajte na mňa. Pamätajte, že som bol s vami, aj keď ste ma nespoznali. Blahoslavení sú tí, ktorí ma poznali. Beda tým, ktorí počuli a neverili! Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli, ale uverili! Opäť vás povzbudzujem. Odhaľujem sa vám, staviam dom, ktorý má pre vás veľkú hodnotu, pretože v ňom nachádzate útočisko. Rovnako bude schopný podporiť dom vašich susedov, keď ich príbytok bude ohrozený. Veru vám hovorím, beda tým, pre ktorých som zostúpil na toto miesto! Blahoslavení sú tí, ktorí vystúpia k Otcovi. Znova vás napomínam: Vy, ktorí ste, buďte ako tí, ktorí nie sú, aby ste mohli byť s tými, ktorí nie sú. Nedovoľte, aby sa medzi vami Kráľovstvo Nebeské stalo pustým. Nepovyšujte sa kvôli svetlu, ktoré osvetľuje. Radšej sa staňte takými, akým som ja pre vás. Lebo som sa podrobil utrpeniu, aby ste mohli byť spasení.“ Peter na to povedal: „Pane, niekedy nás povzbudzuješ k vstupu do Kráľovstva Nebeského, a inokedy nás od neho odvraciaš. Niekedy nás presviedčaš a povzbudzuješ k viere, sľubuješ nám život, a inokedy nás z Kráľovstva vyháňaš.“ A Pán im odpovedal: „Mnohokrát som vám dal vieru. Zjavil som sa ti, Jakub, a nespoznal si ma. Teraz vás vidím mnohokrát radovať sa. Keď ste nadšení z prisľúbenia života, prečo ste zarmútení? Ste znepokojení, keď sa učíte o Kráľovstve? Ale vy ste skrze vieru a poznanie prijali život. Preto ignorujte odmietnutie, keď ho počujete, a keď počujete sľub, radujte sa ešte viac. Veru vám hovorím, ten, kto prijme život a verí v Kráľovstvo, ho nikdy neopustí—ani keby si to Otec prial! Tieto slová vám teraz hovorím. Teraz však vystúpim na miesto, odkiaľ som prišiel. Keď som bol pripravený odísť, zadržiavali ste ma namiesto toho, aby ste ma nasledovali. Pozrite sa však na slávu, ktorá ma čaká, a s otvoreným srdcom počúvajte hymny, ktoré ma vítajú v nebesiach. Dnes som povolaný zaujať svoje miesto po pravici môjho Otca. Povedal som vám svoje posledné slová a lúčim sa s vami. Lebo ma pozdvihol voz vetra a teraz sa vyzliekam, aby som sa mohol obliecť do nového rúcha. Pamätajte: blahoslavení sú tí, ktorí ohlasovali Syna ešte predtým, než zostúpil, aby mohol opäť vystúpiť. Trojnásobne blahoslavení sú tí, ktorých Syn vyvolil skôr, než prišli na svet, aby ste s nimi mohli mať podiel.”Keď to povedal, odišiel. Ja a Peter sme pokľakli a vzdávali vďaky, pozdvihujúc naše srdcia k nebesiam. Našimi ušami sme počuli a očami videli zvuky vojny, trúbenie a veľký rozruch. Keď sme prešli za toto miesto, naše mysle sme povzniesli ešte vyššie. Očami sme videli a ušami počuli hymny, anjelské chvály a radostné spevy nebeských bytostí. My sami sme sa radovali spolu s nimi. Túžili sme pozdvihnúť svoje duchy k Veľkoleposti. Keď sme však vystúpili, nebolo nám dovolené nič vidieť ani počuť. Ostatní učeníci nás oslovili a pýtali sa: „Čo ste počuli od Majstra? Čo vám povedal? Kam odišiel?” Odpovedali sme: „Vystúpil. Dal nám prísľub, sľúbil nám všetkým život a zjavil nám budúce generácie. Prikázal nám, aby sme ich milovali, lebo pre ich dobro budeme spasení.“ Keď to počuli, prijali zjavenie, ale boli rozhorčení kvôli tým, ktorí sa mali narodiť. Ja som však, nechcel som ich uviesť do pohoršenia, poslal každého z nich na iné miesto. Ja sám som odišiel do Jeruzalema a modlil sa, aby som získal podiel s milovanými, ktorí budú zjavení. Modlím sa, aby začiatok vyšiel od vás, aby som tak mohol byť spasený. Pretože oni budú osvietení skrze mňa, skrze moju vieru a vieru niekoho iného, ktorá je väčšia než moja—lebo túžim, aby sa moja viera zmenšila. Usilujte sa teda byť ako oni a modlite sa, aby ste s nimi mali podiel. Okrem toho, čo som vám vyrozprával, nám Spasiteľ nič iné nezjavil. Pre ich dobro oznamujeme podiel s tými, pre ktorých to bolo ohlásené—s tými, ktorých Pán učinil svojimi deťmi.

Skutočne, päťsto päťdesiat dní—približne rok a pol po ukrižovaní—sa Ježiš (NJPN) vrátil, aby vzal svojich učeníkov so sebou na miesto, kam išiel, presne ako im prisľúbil. Učeníci sa však príliš báli smrti a milovali život. Domnievali sa, že Ježiš ich vyzýva, aby s ním šli na smrť, a odpovedali mu, že pôjdu, ak budú musieť. Ježiš im však povedal, že nikto nevstúpi do raja na základe príkazu. V tomto rozhovore je Ježiš očividne nahnevaný a sklamaný z učeníkov a ich činov. Napomína ich slovami: „Mnohokrát som vám hovoril, aby ste boli spasení, aby ste vo mňa verili a nasledovali ma.“ Označuje ich za nešťastníkov a hriešnikov. Nakoniec svojich učeníkov opustí a pošle ich vlastnou cestou. Učeníci sa potom rozídu a putujú do všetkých kútov sveta, aby šírili evanjelium. Šimon Peter kázal v Ríme, Andrej medzi ázijskými národmi a v Grécku, Jakub zostal v Jeruzaleme, Ján a Filip odišli do Grécka, Tomáš a Bartolomej do Indie, Matúš do Etiópie, Jakub do Egypta, Šimon Horlivec do Perzie a Júda do Sýrie. Judáš Iškariotský spáchal samovraždu. Títo boli dvanástimi učeníkmi. 

Avšak jeden významný učeník akoby zmizol z histórie—Mária Magdaléna. Kam odišla? Pravdou je, že kým ostatní učeníci odmietli ísť s Ježišom, bola to práve Mária, ktorá ho sprevádzala až do konca. Počas Ježišovho života napísal sýrsky kráľ menom Abgar Ježišovi list, ktorý znie takto:

Abgar, vládca Edessy, Ježišovi, dobrému lekárovi, ktorý sa objavil v krajine Jeruzalem, posiela pozdrav. Počul som o tebe a o tvojich zázračných uzdraveniach, ktoré konáš bez použitia liekov či byliniek. Hovorí sa, že slepým vraciaš zrak, chromým umožňuješ chodiť, očisťuješ malomocných, vyháňaš nečistých duchov a démonov, uzdravuješ tých, čo trpia dlhodobými chorobami, ba dokonca kriesiš mŕtvych. Keď som počul všetko, čo sa o tebe hovorí, dospel som k záveru, že musí platiť jedno z dvoch: buď si Boh, ktorý zostúpil z neba a koná tieto divy, alebo si Boží Syn, ktorý tieto zázraky vykonáva. Preto som ti napísal s prosbou, či by si mohol nájsť čas prísť ku mne a uzdraviť ma z mojich neduhov. Dozvedel som sa, že Židia proti tebe šomrú a plánujú ti ublížiť. Ja však mám malé, no vznešené mesto, ktoré je dostatočne veľké pre nás oboch.

Ježiš (NJPN) odpovedal Abgarovi listom, v ktorom napísal:

Požehnaný si ty, ktorý si vo mňa uveril bez toho, aby si ma videl. Veď je o mne napísané: Tí, ktorí ma vidia, neuveria vo mňa, a tí, ktorí ma nevideli, uveria a budú spasení. Čo sa týka tvojej žiadosti, aby som prišiel k tebe, je nutné, aby som tu naplnil všetko, pre čo som bol poslaný. Keď to splním, budem vzatý späť k Tomu, ktorý ma poslal. Po mojom nanebovstúpení ti však pošlem jedného zo svojich učeníkov, aby vyliečil tvoje choroby a daroval život tebe aj tvojim blízkym.

Kráľ Abgar V. vládol v Edese, známej aj ako Osroene. Väčšina obyvateľov a vládcov Edessy bola v tom čase arabského pôvodu. Toto predstavovalo začiatok prijímania Ježiša Arabmi, zatiaľ čo ho Židia odmietli. Ako sám Ježiš (NJPN) uviedol, bol Božím Prorokom, ktorého mali Židia odmietnuť a ktorý mal byť prijatý inde. V Evanjeliu podľa Matúša, kapitola 13, sa píše:

54 Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia veľmi žasli a hovorili: „Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? 55 Nie je to syn toho tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? 56 A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?“ 57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“ 58 Pre ich nevieru tam neurobil mnoho mocných činov.

Zatiaľ čo Ježiš (NJPN) medzi Židmi vykonal len málo zázrakov kvôli ich nedostatku viery, arabskému kráľovi sľubuje, že mu pošle niekoho, kto bude konať zázraky. Toto znamená začiatok prechodu zmluvy od detí Izraela s Mojžišovou zmluvou k Ježišovej zmluve s Arabmi. Tu je opis udalostí, ktoré sa odohrali, keď k Abgarovi prišiel cudzinec:

Po nanebovstúpení Ježiša poslal Júdáš, nazývaný aj Tomáš, k Abgarovi Tadeáša, jedného zo sedemdesiatich apoštolov. Keď Tadeáš prišiel do Edessy, ubytoval sa u Tobiáša, syna Tobiáša. Keď sa o jeho príchode rozšírila správa, oznámili kráľovi Abgarovi, že prišiel Ježišov apoštol, ako mu bolo predpovedané. Tadeáš začal s Božou mocou uzdravovať všetky choroby a neduhy, čo vyvolalo veľký úžas medzi ľuďmi. Keď Abgar počul o zázračných skutkoch, ktoré Tadeáš vykonal, uvedomil si, že to musí byť ten, o ktorom mu Ježiš písal: „Keď budem vzatý hore, pošlem k tebe jedného zo svojich učeníkov, ktorý ťa uzdraví.“ Abgar teda zavolal Tobiáša a povedal mu: „Počul som, že do tvojho domu prišiel mocný muž. Priveď ho ku mne.“ Tobiáš šiel k Tadeášovi a povedal mu: „Kráľ Abgar ťa volá a prosí, aby si prišiel k nemu a uzdravil ho.” Tadeáš odpovedal: „Pôjdem, lebo som k nemu poslaný s mocou.“ Na druhý deň ráno Tobiáš vzal Tadeáša a priviedol ho k Abgarovi. Okolo kráľa stáli jeho veľmoži. Keď Tadeáš vstúpil, Abgar na jeho tvári uvidel veľké videnie. Poklonil sa pred Tadeášom, zatiaľ čo ostatní stáli v úžase, lebo oni to videnie nevideli. Abgar sa spýtal Tadeáša: „Si naozaj učeník Ježiša, Syna Božieho, ktorý mi povedal: ‘Pošlem ti jedného zo svojich učeníkov, ktorý ťa uzdraví a daruje ti život’?” Tadeáš odpovedal: „Pretože si pevne uveril v toho, ktorý ma poslal, preto som k tebe prišiel. A ak budeš ďalej veriť, tvoje túžby sa naplnia podľa tvojej viery.“ Abgar povedal: „Veril som v neho tak veľmi, že som chcel zhromaždiť armádu a zničiť Židov, ktorí ho ukrižovali, keby ma neodradila rímska moc.“ Tadeáš mu na to odpovedal: „Náš Pán naplnil vôľu svojho Otca a potom bol vzatý k Nemu.“ Abgar odvetil: „Aj ja som uveril v neho a v jeho Otca.“ Tadeáš povedal: „Preto na teba položím ruky v jeho mene.“ Keď to urobil, Abgar bol okamžite uzdravený zo svojich chorôb a utrpení. Abgar žasol, že tak, ako počul o Ježišovi, teraz zažil uzdravenie skrze jeho učeníka Tadeáša, bez použitia liekov či bylín. Tadeáš uzdravil nielen jeho, ale aj Abdusa, syna Abdusa, ktorý trpel dnou. Abdus prišiel, padol k jeho nohám a po požehnaní cez uloženie rúk bol uzdravený. Tadeáš uzdravil mnohých ďalších obyvateľov mesta, konal zázraky a úžasné skutky a hlásal Božie slovo. Neskôr Abgar povedal: „Tadeáš, tieto veci robíš s Božou mocou a my sme v úžase. Prosím ťa, povedz mi o príchode Ježiša, ako sa narodil a akou mocou konal skutky, o ktorých som počul.“ Tadeáš odpovedal: „Teraz pomlčím, lebo som poslaný hlásať slovo verejne. Zajtra však zhromaždi všetkých svojich občanov a budem im kázať, zasievať medzi nimi Božie slovo: o príchode Ježiša, jeho narodení; o jeho poslaní a účele, pre ktorý ho Otec poslal; o moci jeho skutkov a tajomstvách, ktoré ohlasoval vo svete; o tom, akou mocou to všetko konal; o jeho novej zvesti, jeho pokore a skromnosti, ako sa ponížil, zomrel a vzdal sa svojej božskosti, bol ukrižovaný, zostúpil do podsvetia, prelomil bariéry, ktoré od vekov neboli prelomené, a vzkriesil mŕtvych. Lebo zostúpil sám, ale vstal s mnohými a tak vystúpil k svojmu Otcovi.” Abgar teda prikázal občanom, aby sa nasledujúce ráno zhromaždili a vypočuli si Tadeášovu kázeň. Chcel ho obdarovať zlatom a striebrom, ale Tadeáš to odmietol, hovoriac: „Ak sme opustili to, čo bolo naše, ako by sme mohli prijať to, čo patrí iným?“ Tieto udalosti sa odohrali v roku tristo štyridsať.

Ďalší sýrsky apokryfný text s názvom Skutky apoštola Mar Mariho podrobne opisuje, ako bol Mari učeník Tadeáša. Mari sprevádzal Tadeáša a bol svedkom uzdravenia kráľa Abgara jeho rukami. Rukopis tiež rozpráva o inom kráľovi, ktorý vládol nad Arzenom a trpel rovnakou chorobou ako Abgar. Tentoraz kráľa Arzenu uzdravil Mari. Po obrátení Abgarovho kráľovstva aj kráľovstva Arzen na vieru pokračovali Tadeáš so svojím učeníkom Marim na východ, do Iraku. Islamské zdroje a historické rozpravy rodiny Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) zaznamenávajú, že Ježiš (NJPN) cestoval do Iraku. 

Ibn Abi Ya’for rozpráva, že prišiel k Abi Abdulláhovi (NJPN), ktorý bol so svojimi spoločníkmi. Abi Abdulláh mu povedal: „Ó, Ibn Abi Ya’for, čítal si Korán?“ Odpovedal som: „Áno, túto recitáciu.“ On na to: „Opýtal som sa ťa na túto, a nie na inú.“ Povedal som: „Áno, nech som ti na výkupné, prečo?“ A on povedal: „Mojžiš (NJPN) prehovoril k svojmu ľudu, ale oni to nepochopili. Povstali proti nemu v Egypte, bojovali proti nemu, a on bojoval proti nim a zabil ich. Aj Ježiš (NJPN) prehovoril k svojmu ľudu, ale ani oni to nepochopili. Povstali proti nemu v Tikrite, bojovali proti nemu, a on bojoval proti nim a zabil ich. A tak hovorí Všemohúci Boh: ‚Potom jedna skupina Izraelitov uverila, zatiaľ čo iná neverila. Podporili sme tých, ktorí verili, proti ich nepriateľom, takže zvíťazili.’ Prvý Qá’im spomedzi nás, z Ahlul-Bayt (Rodiny Proroka), vám prednesie reč, ktorú nepochopíte. Povstanete proti nemu v Rumaila al-Daskara (v Iraku), budete proti nemu bojovať, on bude bojovať proti vám a zabije vás. Toto bude poslednýkrát, čo niekto povstane.“

Spomienka na skutočné udalosti prostredníctvom Ducha Svätého

V nasledujúcom rozhovore medzi Imámom Ahmedom Al-Hassanom (Od Neho Je Mier) a mnou som vysvetlil, ako som živým spôsobom spoznal stratené roky služby Ježiša Krista po jeho ukrižovaní; misiu, ktorá sa odohrávala od Sýrie cez Irak až po Perziu. Imám (Od Neho Je Mier) predpovedal, že budem schopný vlastnými očami vidieť historické udalosti, ktoré sú málo známe, skryté alebo nezaznamenané. Po zostúpení Ducha Svätého som mu zdelil nasledujúce odhalenie. 

Povedal som: „Otče, môžem ti povedať, čo som objavil?“ 

Imám (Od Neho Je Mier) odpovedal: „Áno, syn môj, pokračuj.“ 

Povedal som: „Mária Magdaléna po ukrižovaní zmizla z histórie, zatiaľ čo ostatní učeníci cestovali a kázali. Mária bola Ježišovi Kristovi (NJPN) najbližšia a všetky evanjeliá, vrátane gnostických textov, naznačujú veľmi silný vzťah medzi nimi. Ježiš zdôrazňoval, že ona bude vždy s ním.“ 

Imám (Od Neho Je Mier) prikývol: „Áno.“ 

Pokračoval som: „Ježiš (NJPN) odišiel do Iraku a oženil sa s Máriou Magdalénou. Manželstvo je súčasťou sunnah Boha (Božích zvykov) a všetci Proroci a Imámovia boli ženatí. Ježiš sa s ňou oženil a mali deti. A teraz prichádza tá úžasná časť, Otče, skutočne úžasná časť. Ježiš napísal list kráľovi v Sýrii, v ktorom uviedol, že mu v budúcnosti niekoho pošle. Po ukrižovaní sa v meste objavil muž, ktorý konal zázraky. Ľudia hovorili, že to môže byť jeden z Ježišových učeníkov alebo veriacich. Tento muž cestoval s osobou menom Mária. Stretol sa s kráľom a ten sa mu poklonil, celé mesto uverilo. Tieto dve mená, muž menom Tadeáš a jeho učeník Mari alebo Mária, sa objavujú v niektorých rozpravách, ale tentoraz po boku Proroka menom Mani! História je skreslená—Ježiš sa oženil s Máriou Magdalénou a z ich potomstva vzišiel Mani, ktorého Ježiš učil priamo. A potom bol Mani ukrižovaný. Ježišovo poslanie začalo v Jeruzaleme, potom pokračovalo v Sýrii a skončilo v Iraku a Perzii.“ 

Imám (Od Neho Je Mier) povedal: „Hovoríš, akoby si bol prítomný pri týchto udalostiach a prežíval ich do najmenších detailov. Teraz vidíš veky a udalosti a prežívaš ich so všetkými podrobnosťami, svetlo mojich očí. Dosiahol si vysokú úroveň. Rastieš neuveriteľným tempom, ako som dúfal od prvého dňa, keď som s tebou prehovoril, ba dokonca ešte skôr. Je to svetlo, syn môj, svetlo, ktoré začína žiariť z tvojho vnútra. Som na teba veľmi hrdý.“ 

Na záver, Ježiš Kristus vzal Máriu Magdalénu a pod menami Tadeáš a Mari cestovali do Sýrie, kde ustanovili svoju zmluvu s Arabmi a obracali kráľovstvá na novú vieru. Pokračovali spolu so skupinou učeníkov do Iraku, kde sa proti Ježišovi (NJPN vzbúrila skupina jeho nasledovníkov po jednom prejave. Ježiš proti nim zdvihol meč a vzburu potlačil. Veď sám Ježiš predtým povedal v Evanjeliu podľa Matúša, kapitola 10: 34 Nenazdávajte sa, že som prišiel priniesť pokoj na zem. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč. 35 Lebo som prišiel postaviť syna proti otcovi, a dcéru proti matke a nevestu proti svokre 36 a vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. 

Na rozdiel od tradičného kresťanského presvedčenia sa Ježiš (NJPN) oženil s Máriou Magdalénou a ona mu porodila syna. Tento syn, Mani, vyrástol, bol vyučovaný Ježišom a bol vyslaný ako jeho Posol. Prorok Mani (NJPN) slúžil ako autentické spojenie medzi Jezuitskou a Mohamedánskou Zmluvou. Toto je teda skutočný príbeh stratených rokov Ježiša Krista (NJPN).

Poznanie o potomkoch Ježiša Krista

Mária Magdaléna patrí medzi najzáhadnejšie postavy Biblie. Bola učenkyňou Ježiša (NJPN), svedkom jeho ukrižovania a prvou, ktorá ho zhliadla po jeho zmŕtvychvstaní či návrate. V gnostických evanjeliách je Mária Magdaléna zobrazovaná ako žena s mimoriadnym duchovným chápaním a s očami upriamenými na Kráľovstvo nebies. Bola tiež najbližšou spoločníčkou Ježiša a rukopisy naznačujú ešte hlbší vzťah medzi Majstrom Ježišom a jeho učenkyňou. 

V Evanjeliu podľa Márie Magdalény sa píše: „Peter povedal Márii: „Sestra, vieme, že Spasiteľ ťa miloval viac ako všetky ostatné ženy. Povedz nám slová Spasiteľa, ktoré si si zapamätala—tie veci, ktoré vieš ty a my nie, pretože sme ich nepočuli.“ Mária odpovedala: „Naučím vás o tom, čo je vám skryté.“ A začala im tieto slová hovoriť. 

Z tohto textu je zrejmé, že Mária Magdaléna mala od Ježiša (NJPN) výnimočné poznanie, ktoré nebolo zdieľané s ostatnými učeníkmi. Tiež z toho vyplýva, že Ježiš preferoval Máriu Magdalénu pred ostatnými ženami—a muž zvyčajne uprednostňuje ženu, ktorú si vezme, pred ostatnými. 

Evanjelium podľa Márie Magdalény zaznamenáva aj nasledujúcu konverzáciu medzi učeníkmi a Máriou:

Peter opäť vyjadril svoje obavy. Pýtal sa ostatných o Spasiteľovi: „Hovoril teda s ňou v súkromí bez nášho vedomia? Máme sa obrátiť a počúvať ju? Uprednostnil ju pred nami?“ Mária zaplakala a povedala Petrovi: „Brat môj Peter, čo si to myslíš? Myslíš, že som si tieto veci sama vymyslela vo svojom srdci alebo že klamem o Spasiteľovi?“ Levi odpovedal Petrovi: „Peter, vždy si bol prchký človek. Teraz ťa vidím, ako bojuješ so ženou ako s protivníkom. Ak ju Spasiteľ uznal za hodnú, kto si ty, aby si ju zavrhol? Spasiteľovo poznanie o nej je určite dôveryhodné. Preto ju miloval viac ako nás. Mali by sme sa radšej hanbiť. Mali by sme sa obliecť do dokonalého človeka, získať to pre seba, ako nám prikázal, a šíriť dobré správy bez zavádzania akýchkoľvek iných pravidiel či zákonov odlišných od toho, čo povedal Spasiteľ.“ Po týchto slovách začali vychádzať, učiť a kázať.

Tento rozhovor, ktorý sa odohral po ukrižovaní, ukazuje, že učeníci si uvedomovali, že Mária Magdaléna bola Ježišovou najobľúbenejšou osobou medzi nimi a že ju skutočne miloval viac než ostatných. Podobne ako bratia Jozefa závideli Jozefovi jeho postavenie Jakubovho obľúbenca  (NJPN), aj Ježišovi učeníci závideli Márii Magdaléne jej blízky vzťah s Ježišom. V Evanjeliu podľa Tomáša sa táto závisť prejavuje už počas Ježišovho života: Šimon Peter im povedal: „Mária by nás mala opustiť, pretože ženy nie sú hodné života.“ Ježiš odpovedal: „Pozrite, premením ju na muža, aby sa aj ona stala živým duchom podobným vám, mužom. Každá žena, ktorá sa premení na muža, vojde do nebeského kráľovstva.“ 

Všimnite si, že Ježiš hovorí učeníkom, že Máriu Magdalénu premení na muža, aby sa mohla PODOBAŤ im, mužom. Toto bude neskôr dôležité. Čo však činilo Máriu Magdalénu pre Ježiša tak výnimočnou a aká bola povaha ich vzťahu? Bol to len vzťah učiteľa a učenkyne, alebo medzi nimi bolo niečo viac? V Evanjeliu podľa Filipa sa píše: „Tri ženy vždy sprevádzali Majstra: Mária, jeho matka, jeho sestra a Mária z Magdaly, ktorú nazývali jeho družkou. Lebo ‘Mária’ je meno jeho sestry, jeho matky a jeho družky.“ A v neskoršej časti toho istého evanjelia sa uvádza: „Družkou Spasiteľa je Mária z Magdaly. Spasiteľ ju miloval viac než všetkých učeníkov a často ju bozkával na ústa. Ostatní učeníci mu povedali: ‘Prečo ju miluješ viac než nás všetkých?’“ 

Učeníci jasne videli, že Ježiš (NJPN) mal romantický vzťah s Máriou Magdalénou a že si ju vzal za manželku, keďže ju nazývali jeho družkou a často ju bozkával na pery. Je potrebné si uvedomiť, že podľa zákonov Judaizmu bolo zakázané, aby sa slobodní muži a ženy dotýkali, nieto ešte bozkávali na pery. Učeníci sa však stále pýtali, prečo bola v duchovnej hodnosti uprednostnená pred ostatnými. V Evanjeliu Pistis Sofia Ježiš vysvetľuje dôvod: „Blahoslavená Mária, teba naplním všetkými tajomstvami na výsostiach. Hovor otvorene, lebo tvoje srdce je zamerané na nebeské kráľovstvo viac než srdcia všetkých tvojich bratov.“ 

Existuje mnoho ďalších príkladov, ale kvôli obmedzeniam ich tu všetky neuvádzame. Teraz sme ukázali, že Mária Magdaléna mala hlboký vzťah s Ježišom (NJPN) a že si ju vzal za manželku. Ostatní učeníci jej závideli a jej neprítomnosť po ukrižovaní je pochopiteľná, pretože odišla s Ježišom. Čo sa týka učeníkov, tí Ježiša sklamali už viackrát. Pri jeho zatknutí sa nikto okrem Šimona Petra nepostavil na jeho obranu. Všetci ostatní ušli. Dokonca aj Šimon Peter neskôr trikrát poprel, že by Ježiša poznal. Aj Korán zaznamenáva, že Ježišovi učeníci neboli vždy pevní vo viere. V súre Al-Imrán sa píše: A keď Ježiš pocítil ich neveru, povedal: „Kto bude mojimi pomocníkmi na ceste Božej?“ A apoštoli odpovedali: „My budeme pomocníkmi Božími, my veríme v Boha, a ty dosvedč, že sme odovzdaní Jeho vôli!“ 

Hoci ich viera nebola vždy pevná a Ježiš (NJPN) ich často karhal, stále ich miloval a oni milovali jeho. Po ukrižovaní ich viera rástla a posolstvo šírili po celom svete. Ježiš im odpustil ich nedostatky a každý z nich zomrel ako mučeník pre jeho učenie. Mária Magdaléna však Ježiša sprevádzala počas jeho služby po ukrižovaní. Spoločne cestovali do Sýrie, kde vystupovali ako Tadeáš a jeho učeník Mari—pričom Mária Magdaléna bola prezlečená za muža. Ježiš ju prezliekol za muža, aby naplnil svoje slová o tom, že ju učiní PODOBNOU mužom. Urobil to, aby ju ochránil počas ciest a aby ľudia rešpektovali jej slová, pretože vtedy mnohí neverili, že žena môže mať duchovné poznanie či porozumenie. Existovali aj iné dôvody, ale tieto boli tie hlavné. 

Mária Magdaléna otehotnela s Ježišom krátko pred ukrižovaním. Ihneď potom zmizla z histórie, aby nikto nezistil, že je tehotná. V Iraku porodila syna a nástupcu Ježiša Krista—proroka Maniho (NJPN). Píše sa, že Mani sa narodil v Iraku žene menom Mariam a mužovi menom Pātik. Mariam je arabská forma mena Mária alebo Mari. 

Podľa východných kresťanských tradícií existovali traja hlavní učeníci, ktorí šírili výzvu Proroka Maniho: Tomáš, Addai (Tadeáš) a Mari. Títo traja sú spomínaní v rôznych tradíciách z rôznych oblastí. Sú považovaní za prvých nasledovníkov Maniho a jeho posolstvo šírili po celom svete. Cesty Maniho učeníkov—Tomáša, Addaia a Mariho—sa zhodujú s cestami Ježišových učeníkov Tomáša, Tadeáša a Mari. Je teda zrejmé, že dejiny zaznamenali skutočnosť, že Mani žil oveľa bližšie k obdobiu Ježiša (NJPN), než sa predpokladalo. Tiež je jasné, že Tadeáš (Addai) a Mari (Mária) sprevádzali Maniho už od jeho mladosti. 

Keď Mani dovŕšil dvanásť rokov, Ježiš (NJPN) sa mu odhalil, prezradil mu, že je jeho otcom, a začal ho učiť. Ježiš (NJPN) mu tiež odhalil, že je jeho „duchovné dvojča“—inými slovami, Mani sa podobal Ježišovi alebo bol jeho dvojníkom. V skutočnosti to bol Mani, kto bol ukrižovaný namiesto Ježiša (NJPN). Znovu sa narodil do tohto sveta ako Ježišov (NJPN) syn. Vo veku dvadsaťštyri rokov sa Mani vyhlásil za pravého apoštola Ježiša Krista a začal svoju misiu hlásania skutočného evanjelia. Nakoniec bol Mani, ktorý sa podobal Ježišovi, opäť zatknutý a ukrižovaný spôsobom ešte krutejším než predtým. Bol zaživa stiahnutý z kože, jeho koža naplnená slamou a zavesená nad mestskou bránou.

Zástupcovia Ježiša

Prvým zástupcom Ježiša Krista (NJPN) bol Šimon Peter (NJPN). Po jeho mučeníckej smrti sa však objavil Pavol—falošný učeník, ktorý zničil Kresťanstvo, písal klamstvá do Biblie a skresľoval jej učenie. Pavlovi sa podarilo odviesť ľudí od skutočných nástupcov Ježiša (NJPN) a od jeho učenia. Ježiš (NJPN), ktorý ustanovil novú zmluvu s Arabmi, vymenoval za svojho ďalšieho nástupcu Maniho (NJPN). Po jeho smrti nazvali Maniho nasledovníci jeho učenie Manicheizmom, podobne ako nasledovníci Krista nazvali jeho učenie Kresťanstvom a nasledovníci Zarathuštru Zoroastrizmom. Ako to býva vo väčšine náboženstiev, čoskoro po jeho vzniku Iblís a pokrytci vo vnútri náboženstva odviedli ľudí od pravého nástupcu a prekrútili jeho učenie, podobne ako to v Islame urobili Abú Bakr a Umar, ktorí odklonili Islam od pravého nástupcu Alího ibn Abí Táliba (Od Neho Je Mier). Rovnako sa to stalo aj s Manicheizmom. Avšak skutoční nasledovníci Maniho (NJPN) a Ježiša (NJPN), hoci boli utláčaní, pokračovali v šírení pravého učenia monoteizmu. 

Kresťanstvo bolo nelegálne v celom Rímskom impériu, kde kresťanov prenasledovali nielen v Ríme, ale aj po celom svete. Učeníci boli umučení a ich nasledovníci prenasledovaní, zabíjaní a mučení. V roku 313 n. l. však rímsky cisár Konštantín rozhodol urobiť z Kresťanstva oficiálne náboženstvo Rímskej ríše. Konštantín nebol skutočným veriacim a chcel využiť Kresťanstvo na legitimizáciu svojej moci. V roku 325 n. l. zvolal Koncil v Nicei, kde sa snažil zjednotiť kresťanstvo a urovnať všetky rozdiely v názoroch, aby získal nad náboženstvom úplnú kontrolu.

Arius: Zástupca Krista

Arius (NJPN) bol muž z Kyrene, ktorého učenie sa stalo hlavnou témou diskusií na koncile v Nicei. Učil, že Ježiš (NJPN) bol stvorením Boha, a pretože bol stvorený Otcom, musel existovať čas, keď Ježiš (NJPN) ešte nebol, a teda nie je rovný Bohu. Oponenti Ariusa tvrdili, že Ježiš (NJPN) a Boh sú jedno a to isté, čím povýšili Ježiša (NJPN) z postavenia Proroka na úroveň rovnosti s Bohom. Arius to považoval za veľkú herézu. Citoval verše z Písma ako „Otec je väčší než ja“ a „Prvorodený všetkého tvorstva“, aby dokázal, že Ježiš bol stvorením a nie Všemohúcim Bohom. Arius veril a učil, že Boh je väčší než Ježiš a že Ježiš je podriadený Bohu a nie je s ním spoluvládnuci ani rovný. Bol skutočným monoteistom a jedným z pravých zástupcov Ježiša (NJPN). 

Na koncile v Nicei prebehla vášnivá diskusia a cisár Konštantín sa postavil na stranu tých, ktorí boli proti Ariovi (NJPN). Vydal nasledujúci rozsudok proti Ariovi (NJPN) a jeho nasledovníkom:

Okrem toho, ak sa nájde akékoľvek spisovanie zložené Ariom, má byť odovzdané plameňom, aby nebolo ani stopy po jeho zlých náukách. Vydávam verejný rozkaz, že ak niekto ukryje spisovanie zložené Ariom a okamžite ho neodovzdá na zničenie, bude potrestaný smrťou. Akonáhle bude prichytený pri tomto prečine, bude okamžite popravený…

Arius bol odvrhnutý do vyhnanstva a Rimania spálili všetky jeho spisy. Nakoniec bol otrávený a zabitý.

Skutoční pápeži vs. falošní pápeži

Najpravdivejšou formou Kresťanstva, ktorá existuje, je katolicizmus. Je to prvá a najpôvodnejšia forma kresťanstva, ktorá bola oficiálne ustanovená. Neskoršie formy kresťanstva učia, že ktokoľvek môže rozumieť a interpretovať Písmo, čo viedlo k rôznym skresleniam, deformáciám a vzniku mnohých siekt. Protestantské kresťanstvo verí, že všetko, čo kresťan potrebuje, sa nachádza v Biblii. Táto ideológia je podobná tej, ktorú hlásal Umar ibn Al-Chattáb, keď na smrteľnej posteli Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) odmietol, aby Prorok menoval svojich zástupcov, a povedal: „Kniha Božia nám postačuje,“ čím prispel k vzniku sunnitského islamu. Katolícke kresťanstvo verí v koncept neomylného vodcu alebo zástupcu, podobne ako šiitský islam, ktorému boli dané „kľúče od neba a zeme“, ako boli dané Šimonovi Petrovi, a právomoc vykladať Písmo, stanovovať zákony a vládnuť. 

Problém oboch štátom podporovaných foriem katolicizmu a šiizmu je, že boli infiltrované a vymenovali zástupcov, ktorí nie sú neomylní a nie sú od Boha, ale od Satana. Katolícka cirkev odmietla Ariusa a namiesto toho ustanovila falošných pápežov, ktorí hlásali herézy. Podobne šiitské inštitúcie vymenovali falošných mardžov a imámov, ako sú Chomejní a Sistání, aby ich viedli a zaviedli heretické doktríny, ako je taklíd (napodobňovanie učencov) a wilájat al-fakíh (vláda právneho znalca), čím zviedli väčšinu ľudí na scestie. Pokrytectvo je v šiitskom islame zrejmé. Sú ochotní vymenovať ďalších imámov a dať im absolútnu náboženskú a svetskú autoritu, ale popierajú vôľu Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) a popierajú autoritu Mahdíov, tvrdiac, že po Dvanástich Imámoch už nie sú žiadni ďalší. 

Pravdou je, že línia zástupcov od Ježiša (NJPN) a Maniho (NJPN) prešla k Ariusovi (NJPN), od Ariusa k Mohamedovi (NJPN & Jeho Rodinou) a k Mahdíom (NJPN). Skutočným zástupcom Ježiša Krista (NJPN) a pravým pápežom, skrytým pápežom, je Ahmed Al-Hassan (Od Neho Je Mier). Mladý pápež, ktorý ho nasleduje, je jeho nástupca a zástupca, Abá al-Sádik Abdulláh Hášem, ktorý je reinkarnáciou Maniho (NJPN), syna Ježiša Krista (NJPN), spomenutého v Závete Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) ako jeden z jeho nástupcov.