Svedectvo o úpadku politickej kultúry a varovanie pred mýtom o neomylnosti väčšiny
Nedávny incident fyzického konfliktu v slovenskom parlamente nie je len izolovaným excesom či mediálnou senzáciou. Je to symptóm hlbšej choroby, jasný symbol úpadku politickej kultúry a predovšetkým neúprosné zrkadlo nastavené spoločnosti, ktorá týchto zástupcov do ich kresiel poslala. Ak sa pýtame, prečo sa v chráme demokracie bijú ľudia, ktorých sme poverili správou vecí verejných, odpoveď musíme hľadať v samotnom mechanizme, ktorým sa k moci dostali, a v povahe ľudského rozhodovania, ktoré historicky i teologicky opakovane zlyháva— a nejde pritom o pokrivenú teológiu nečinných náboženských učencov či cirkevných hierarchií.
Zrkadlo spoločnosti a mýtus o nevine voliča
Je pohodlné odsúdiť bitku v parlamente ako zlyhanie jednotlivcov. Pravda je však oveľa znepokojujúcejšia: politickí lídri sú verným obrazom spoločnosti, ktorá ich volí. Ak vládne chaos, útlak a nespravodlivosť, je to preto, že spoločnosť opakovane zlyháva pri voľbe skutočných morálnych autorít. Namiesto nich uprednostňuje problematických lídrov, charizmatických populistov či dokonca osobnosti s kriminálnym pozadím.
Tento jav nie je v dejinách nový a jeho korene siahajú hlboko do podstaty ľudskej povahy, keď je ponechaná sama na seba, bez vyššieho vedenia. Empirická skúsenosť nám ukazuje, že ľudská voľba, akokoľvek sa tvári slobodne a demokraticky, má tendenciu viesť k výberu tých, ktorí sú nehodní, či dokonca predstavujú zlo.
Archetyp zlyhania: Lekcia z Jeruzalema
Najsilnejší historicko-teologický argument proti predstave, že „hlas ľudu je hlasom Božím“, nám poskytuje biblický príbeh súdu nad Ježišom Kristom. Rímsky vládca Pontský Pilát vtedy, pod vplyvom židovských más, farizejov a rabínov, implementoval to, čo by sme dnes mohli nazvať veľkým príkladom demokracie v rímskej okupácii Izraela. Ponúkol ľudu voľbu – elekciu. Na jednej strane stál Ježiš, na druhej odsúdený zločinec a vrah Barabáš.
Výsledok tejto „demokratickej“ voľby je mrazivým varovaním pre celé ľudstvo. Izraeliti sa jednohlasne rozhodli pre Barabáša a odsúdili Mesiáša. Teologické výklady Božieho miestodržiteľa, ale aj kresťanské tradície túto udalosť nevidia len ako historickú tragédiu, ale ako univerzálny princíp: ak sa ľudstvo riadi väčšinou, zíde z cesty. Táto udalosť jasne ukázala, že ľudská voľba povedie vždy k výberu zločincov, vrahov alebo ľudí, ktorí sú nehodní a v konečnom dôsledku predstavujú princíp Antikrista.
Chaos ľudskej zvrchovanosti vs. Boží poriadok
Súčasný stav, v ktorom vidíme politikov biť sa priamo v zákonodarnom zbore, je priamym dôsledkom odklonu od princípu Božej zvrchovanosti (Supremacy of God). Podľa náboženskej filozofie je jediným legitímnym zdrojom moci Boh. Iba Boh má právo menovať vládcu či kráľa na Zemi. Akýkoľvek iný systém – či už ide o demokraciu, monarchiu neustanovenú Bohom alebo vojenskú vládu – je považovaný za nelegitímny a za „systém Antikrista“.
História Izraela nám pripomína moment, keď si ľud vyžiadal právo zvoliť vlastného kráľa namiesto toho, aby ich viedol Bohom ustanovený sudca. Boh to vtedy označil za priame odmietnutie Jeho samého. Dnes žijeme v dôsledkoch tohto odmietnutia. Filozof a „prorok intelektu“ Sokrates varoval pred demokraciou ako pred „vládou davu“ a argumentoval, že vládnuť by mal len ten, kto disponuje Bohom daným intelektom a poznaním pravdy – Kráľ Filozof.
Keď vládca nie je menovaný Bohom, svet sa ocitá v „stave Iblísa“ (Satana). Vládne chaos, útlak a nespravodlivosť – presne to, čoho symbolom je dnešný konflikt v parlamente. Korán v tejto súvislosti varuje: „Ak poslúchneš väčšinu tých, ktorí sú na Zemi, zvedú ťa z cesty Božej.“
Spolupáchatelia úpadku
Je nutné si uvedomiť vážnosť situácie. Podľa striktných neomylných výkladov Božích prorokov a poslov účasť na voľbách v systémoch, ktoré nie sú založené na Božom menovaní, robí z človeka „spolupáchateľa v zločinoch tyrana“. Prísaha vernosti národu alebo zákonom, ktoré nepochádzajú od Boha, anuluje vernosť Bohu.
Súčasní lídri, ktorí sa uchyľujú k fyzickému násiliu, sú len logickým vyústením systému postaveného na ľudskej zvrchovanosti. Sú to vodcovia „dosadení diablom“ alebo „idoly nevedomosti“, ktorých moc nepochádza z legitímneho zdroja.
Pokiaľ bude spoločnosť ignorovať lekciu o Barabášovi a bude trvať na tom, že zdrojom moci a morálky je vôľa väčšiny a nie Boží poriadok a Ním ustanovený zástupca resp. miestodržiteľ, budeme naďalej svedkami morálneho chaosu. Fyzický konflikt v parlamente tak nie je chybou v systéme, ale jeho predvídateľnou vlastnosťou. Skutočný mier a spravodlivosť – „Boží Štát Spravodlivosti“ – nemožno dosiahnuť hádzaním lístkov do urny pre menšie zlo, ale len prijatím autority, ktorá má pôvod mimo omylného ľudského úsudku.
Cesta k nevyhnutnému zániku
Záverom je nevyhnutné jasne pomenovať konečný dôsledok tohto stavu. Akákoľvek vláda, ktorá nie je priamo ustanovená Bohom, ale vychádza z omylnej vôle ľudí, uvrhuje spoločnosť do trvalého chaosu a „stavu Iblísa“. Takéto zriadenie, postavené na nelegitímnych základoch a vedené ľuďmi, ktorí sú v podstate „zločincami“ či uzurpátormi, nemá vnútornú silu ani mandát na pretrvanie. Absencia Božej spravodlivosti a dominancia „systémov Antikrista“ tak zákonite nevedú k stabilite, ale k nevyhnutnému morálnemu rozkladu a definitívnemu zániku daného štátu.


Bitky a chaos v parlamente teda nie sú... ...
Nesúhlasím s tým, že problém je hlavne v... ...
..." prečo sa v chráme demokracie bijú... ...
A ak niekto hovorí, že „teológia je chorá“,... ...
Biblia je plná prorokov, poslov Boha a Božích... ...
Celá debata | RSS tejto debaty