Objavil sa Spasiteľ: Z Poznania Ježišovho Posla Kresťanom

Všetkým utláčaným ľuďom sveta…

Pomoc chudobným…  

Radosť sirotám…  

Aj vdovám…  

Vylúčeným zo spoločnosti…  

Odvážnym spravodlivým, ktorí túžia po zmene…

Moc zmeniť svet je vo vašich rukách.

Úvod  

Židovský národ už 2600 rokov očakáva príchod Mesiáša, ktorý má nastoliť spravodlivosť na Zemi. Budhisti čakajú na príchod Maitreyu, ktorý má osvietiť svet a šíriť čistú Dharmu, už 2500 rokov. Kresťania vyčkávajú na návrat Ježiša viac ako 2000 rokov. Moslimovia očakávajú príchod Mahdího už 1400 rokov. A napriek tomu, keď sa tieto prorocké postavy objavia, alebo sa už objavili (ako veria Kresťania v prípade židovského Mesiáša), nastolenie spravodlivosti na Zemi či Božieho Štátu Spravodlivosti nie je úloha, ktorú by mohol dosiahnuť jeden človek sám od seba.

Sám Boh totiž hovorí, že ani On nezmení stav ľudu, pokým ľudia sami nezmenia svoje vnútro (Svätý Korán 13:11). Zmena teda začína v nás samotných. Spravodlivosť a rovnosť začínajú v našom vnútri. Boží Štát Spravodlivosti či svet bez utrpenia nebude možný, kým neustanovíme spravodlivosť a rovnosť najprv medzi nami. V tomto manifeste vám predstavíme naše presvedčenia, načrtneme naše ciele a predložíme najúčinnejší plán a cestu k vybudovaniu Božieho Štátu Spravodlivosti na Zemi. Zvyšok necháme na vás, veriacich, aby ste odpovedali na túto výzvu k činu. Verte, že to, čo vám bolo prisľúbené, je už tu.

Kapitola 1: Nájsť Vodcu   

Každé mesto, okres, štát, krajina, každá firma, organizácia, nadácia, hnutie, revolúcia, komunita či spoločnosť potrebuje vodcu, inak je odsúdená na neúspech. Jeden z nedávnych príkladov, ktorý mi prichádza na um, je Arabská jar v roku 2011. Ako mladík som stál v prvej línii egyptskej revolúcie a riskoval som svoj život, aby som zvrhol egyptského diktátora Muhammada Husního Mubaraka. Táboril som na námestí Tahrír, čelil som útokom vládnych agentov a egyptskej polície, unikal som guľkám, zapájal sa do krvavých bitiek, bol som zatknutý a mučený. Napokon sme zvíťazili. Egyptský ľud triumfoval a sila ľudu zmenila dejiny. Starý faraón bol prinútený odísť. Rovnako ako v príbehu Mojžiša, ani starý faraón, Husní Mubarak, by sa nevzdal trónu, aj keby bol zasiahnutý desiatimi ranami. Avšak pred silou a vôľou ľudu nemal žiadnu šancu. A predsa, keď všetko utíchlo, prach sa usadil a zvuky jasotu, smiechu a radosti sa vytratili, revolúcia, ktorá zvrhla faraóna, ostala bez svojho Mojžiša. Bez vodcu, ktorého by nasledovali, sa egyptská revolúcia stala korisťou Moslimského bratstva, zlovestnej islamskej organizácie, ktorá dlhodobo vystupovala proti egyptskej vláde. Ľudia boli nútení voliť medzi kandidátom Moslimského bratstva Mohammedom Mursím a kandidátom z pozostatkov starého režimu, Ahmedom Šafíkom. Nadšenie pre zmenu začalo opadávať a Mursí sa dostal k moci, čo otvorilo v Egypte novú, ešte horšiu kapitolu. Toto bolo naplnením proroctva Proroka Mohameda (Nech Je Pokoj s Ním & Jeho Rodinou), ktorý povedal: „Nepríde obdobie, ktoré by nebolo horšie než to, čo bolo predtým.” A skutočne, po tomto období nastalo obdobie ešte horšie, keď vojenský veliteľ Abdel Fatah El-Sisi zorganizoval puč proti Mursímu a v roku 2014 sa ujal moci, čím Egypt uvrhol do chaosu a temnoty. Egypťania dodnes hovoria, že jedinou chybou revolúcie bolo, že nemala vodcu. Dav bez vodcu je ako telo bez hlavy. Bez skutočného vodcu sú ľudia nútení voliť neadekvátnych kandidátov. Základom každého úspešného národa je, že ho vedie ten najlepší z jeho radov. Ako nájsť toho správneho, kto by viedol? Sú ľudia naozaj schopní určiť, kto je najvhodnejší vládnuť?Videli sme, že rozhodnutia ľudu často vedú k vzostupu najhorších tyranov, ako boli Benito Mussolini či Adolf Hitler. Pre veriacich v Boha, obzvlášť v Boha Judaizmu, Kresťanstva a Islamu, je voľba ľudu pri výbere vodcu nielen nepodstatná, ale aj prísne zakázaná. V hebrejskej Biblii sa Boh rozhorčuje nad Izraelitmi a považuje ich rozhodnutie zvoliť si kráľa za odmietnutie Jeho samotného. „Vtedy sa shromaždili všetci starší Izraelovi a prišli k Samuelovi do Rámy. A povedali mu: Hľa, ty si už starý, a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás súdil, ako je to u všetkých národov. No, tá vec bola zlá v očiach Samuelových, keď hovorili: Daj nám kráľa, aby nás súdil. A Samuel sa modlil Hospodinovi. Ale Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedali, lebo nie teba zavrhli, ale mňa zavrhli, aby som nekraľoval nad nimi.” 

Podobne v Evanjeliách vidíme, že ľudia nie sú schopní správnej voľby. Keď im bolo dané rozhodnúť medzi spasiteľom a zločincom, zvolili si zločinca namiesto svojho kráľa a Mesiáša. „A vtedy mali neobyčajného väzňa, zvaného Barabáša. Tedy keď sa sišli ľudia, povedal im Pilát: Ktorého chcete, aby som vám prepustil, Barabáša a či Ježiša, zvaného Krista?… Ale najvyšší kňazi a starší naviedli zástupy, aby si prosili Barabáša, a Ježiša aby zahubili.”

Aj Korán varuje: „Ak budeš poslúchať väčšinu tých, ktorí sú na zemi, odvedú ťa od cesty Božej. Nasledujú len dohady a sú v omyle.“ Imám Alí (NJPN) povedal: „Nezavrhuj cestu pravdy len preto, že ju nasleduje len málo ľudí.“ Z toho vyplýva, že cestu pravdy a spravodlivosti nasleduje len menšina, zatiaľ čo vláda davu, ako povedal Sokrates (NJPN), vedie vždy k tyranii. Sokrates to vyjadril takto: „Keď sa táto nebezpečná vrstva a jej stúpenci rozrastú, uvedomia si svoju moc, ktorú im poskytuje zaslepenosť ľudu. Zvolia si toho, kto má v sebe najviac z tyrana, a toho ustanovia za svojho vládcu.“ Pre veriacich a spravodlivé hnutie, ktoré hľadá Božiu priazeň, musí byť vodca zvolený nie ľuďmi, ale priamo Bohom. Ľudia posudzujú len to, čo vidia, zatiaľ čo Boh vie vybrať vodcu podľa jeho srdca. „Ale Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho peknú tvár a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol; lebo ja nehľadím na to, na čo hľadí človek, pretože človek hľadí na to, čo je pred očima, ale Hospodin hľadí na srdce.” Vodca vybraný podľa srdca, a nie podľa slov, zosobňuje všetky vlastnosti dobrého vodcu: čestnosť, integritu a empatiu. Vodca vybraný Bohom prináša ďalšie výhody – ten, koho Boh ustanovil a ľudia ho uznajú ako Božieho vyvoleného, má silu skutočne zjednotiť národ. Každý, kto by sa mu vzoprel, sa stavia proti samotnému Bohu. Vzhľadom na obrovskú moc, ktorú takýto vodca má, existuje však obava, že sa na túto pozíciu dostane niekto, koho Boh nevyvolil. Preto Boh musel vytvoriť jasný spôsob, ako takého vodcu určiť. A skutočne, existuje spôsob, ako rozpoznať a potvrdiť identitu tohto Bohom vyvoleného jedinca.

• Vôľa: Na počiatku bol Boh, ktorý ustanovil Adama, a jasne to uvádza v Koráne: „Veru, Ja ustanovujem na zemi Kalifa.“ Boh jednoznačne zdôraznil, že On je tým, kto vyberá vodcu, a rovnako jasne určil, koho si zvolil. Anjeli sa museli Adamovi pokloniť a poslúchať ho. Po vymenovaní Adama (NJPN) Boh komunikoval s ľudstvom prostredníctvom svojho božsky ustanoveného Kalifa alebo Posla, počnúc Adamom (NJPN). Príbehy jasne hovoria, že Adam (NJPN) vo svojej Vôli vymenoval svojich nástupcov až po Noeho (NJPN), a tým odovzdával ľudstvu Božiu Vôľu a mená božsky určených Vládcov. Abi Abdulláh (Od Neho je Mier) povedal: „Kain sa priblížil k Šétovi (NJPN) a povedal mu: ‚Môj otec ti dal poznanie, ktoré mal, a ja, ako starší, som mal väčšie právo na toto poznanie než ty. Ale keďže som zavraždil jeho syna, nahneval sa na mňa a uprednostnil teba.’ Prisahám Bohu, ak sa pokúsiš predvádzať sa predo mnou tým, že spomenieš niečo z poznania, ktoré si zdedil od svojho otca, a budeš sa tváriť, že si lepší, zabijem ťa tak, ako som zabil tvojho brata.” Šét potom ukryl všetko poznanie, ktoré nadobudol, až do chvíle, keď Kainova vláda skončila. A práve preto praktizujeme taqiyu (zatajovanie), lebo Adamov syn nám bol príkladom. Šét tajne odovzdal svojmu synovi Zmluvu a odvtedy sa stalo sunnou odovzdávať Vôľu z učenca na učenca. Každý rok v určitý deň Vôľu otvorili a hovorili o tom, ako im ich otec predpovedal Noeho (NJPN) príchod a priniesol tak radostnú zvesť.” A tak Boh ustanovil Adama(NJPN) a Adam (NJPN) prostredníctvom svojej Poslednej Vôle odovzdal ľudstvu mená svojich nástupcov, od Šéta po Noeho (NJPN). V Hebrejskej Biblii, Evanjeliách, Koráne a hadísoch nachádzame Prorokov, Poslov a božsky vyvolených lídrov, ktorí vždy ustanovovali svojich nástupcov vo svojich Závetoch. Mojžiš (NJPN) vo svojom Závete ustanovil Jozuu, syna Núnovho (NJPN), a ohlásil príchod Ježiša (NJPN). Ježišov (NJPN) príchod predpovedali Proroci, ako boli Izaiáš a Ján Krstiteľ (NJPN), a Ježiš sám ustanovil Šimona Petra (NJPN) za svojho nástupcu, keď mu povedal: „A dám ti kľúče nebeského kráľovstva, a čokoľvek by si sviazal na zemi, bude sviazané aj na nebi; a čokoľvek by si rozviazal na zemi, bude rozviazané aj na nebi.” Ježiš (NJPN) tiež oznámil príchod Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), prisľúbeného druhého Parakléta alebo tešiteľa: „Som poslom Boha k vám, potvrdzujúc Tóru, ktorá bola predo mnou, a oznamujúc príchod Posla po mne, ktorého meno bude Ahmed.“ Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) pred svojou smrťou, keď ležal na smrteľnej posteli, nadiktoval svoju Vôľu Imámovi Alímu (NJPN). V tejto Vôli dal božský prísľub, pričom povedal, že ten, kto sa jej bude držať, nikdy nezíde z cesty pravdy: „Keď sa blížila smrť Proroka a v dome bolo niekoľko mužov, medzi nimi aj ‘Umar Ibn Al-Chattáb, Prorok povedal: ‚Pristúpte bližšie, aby som vám napísal písmo, po ktorom nikdy nezblúdite.’ ‘Umar odpovedal: ‚Prorok je ťažko chorý, máme Korán, táto kniha Boha nám postačí.’“ Niekoľko nocí pred svojím odchodom Prorok povedal: „Ó, otec Al-Hasana, prines mi pero a papier,“ požiadal Prorok (NJPN & Jeho Rodinou), a potom začal diktovať svoju Vôľu až do momentu, keď povedal: „Ó Alí, po mne bude nasledovať dvanásť Imámov a po nich dvanásť Mahdíov. Ty, Alí, si prvý z týchto dvanástich Imámov, ktorého Boh v nebesiach nazval Alí Al-Murtada (Alí Dobrom Zmierený), Amirul Mo’minín (Veliteľ Veriacich), Al-Siddiq Al-Akbar (Najvyšší Pravdovravný), Al-Farúq Al-A’tham (Najväčší Sudca a Rozlišovateľ medzi pravdou a lžou), Al-Ma’mún (Dôveryhodný) a Al-Mahdi (Spravodlivo Vedený). Tieto mená môžu patriť iba tebe, nikomu inému. Ó Alí, ty si môj zástupca nad mojou rodinou, živými aj mŕtvymi, a nad mojimi ženami. Ktokoľvek, koho schváliš, ma zajtra uvidí, a ktokoľvek, koho odmietneš, nebude mať so mnou nič spoločné; v Deň Vzkriesenia ju neuvidím a ona neuvidí mňa. Ty si môj Nástupca (Chalífa) nad mojím národom po mne. Ak príde tvoj čas, odovzdaj to môjmu synovi Al-Hasanovi, Spravodlivému a Milosrdnému. Po jeho smrti to prejde na môjho syna, Al-Husajna, Mučeníka, Čistého a Zavraždeného. Po jeho smrti to prejde na jeho syna, Pána Uctievačov, Alího (Dhul Thafant – ten, ktorý má tvrdú kožu na kolenách). Následne to odovzdá jeho synovi, Mohamedovi Al-Bákirovi (Zjaviteľovi Múdrosti), a potom jeho synovi Džáfarovi Al-Sádikovi (Pravdivému). Po jeho smrti to odovzdá svojmu synovi, Músovi Al-Kázimovi (Trpezlivému). Keď zomrie, odovzdá to Alímu Al-Ridovi, po ňom to prejde na jeho syna Mohameda Al-Taqqího (Dôveryhodného a Bohabojného). Potom to dostane Alí Al-Násih (Poradca), po ňom Al-Hasan Al-Fádhil (Cnostný). Nakoniec to prejde na Mohameda, Ochráncu Svätého Rodu Mohameda, mier s nimi všetkými. Toto sú dvanásti Imámovia. Po nich príde dvanásť Mahdíov, a keď zomrie Mohamed alebo dvanásty Imám, odovzdá vedenie svojmu synovi, prvému z blízkych, ktorý bude mať tri mená: jedno ako moje a meno môjho otca – Abdullah (Boží Služobník), Ahmed (Chválený) a tretie meno bude Al-Mahdi (Spravodlivo Vedený). On bude prvý z veriacich.” A tak tu máme dokonale zachovaný spôsob vymenovania božsky ustanoveného vodcu – jeho meno je spomenuté v Závete Prorokov a Poslov, ktorí prišli pred ním. Ak vodca nemá dôkaz, že jeho meno bolo vyslovené božsky ustanoveným Prorokom, Poslom alebo Imámom, ľud ho nemôže zvoliť za vodcu, pretože ho jednoducho Boh neurčil. Toto je prvý test, ktorým musí prejsť, pretože všetci božsky vyvolení vodcovia boli spomenutí na jazykoch svojich predchodcov, podľa Božej vôle.
  
• Poznanie: Druhým kritériom pre božsky ustanoveného vodcu je, že má božské poznanie, vedomosti, ktoré ostatní nemajú – poznanie a múdrosť danú Bohom. Adam (NJPN), po tom, ako bol ustanovený Bohom, dostal pokyn, aby oznámil anjelom ich mená a pomenoval všetky stvorenia na zemi. „A naučil Adama mená všetkých vecí, potom ich predstavil anjelom a povedal: ‚Povedzte mi ich mená, ak je to, čo hovoríte, pravda.‘ Odpovedali: ‚Sláva Ti! Nemáme vedomosti okrem toho, čo si nás naučil. Veru, Ty si Vševediaci, Všemúdry.‘ A Boh povedal: ‚Ó Adam! Povedz im ich mená.‘ A keď im Adam oznámil ich mená, Boh povedal: ‚Nepovedal som vám, že poznám tajomstvá nebies a zeme, a viem, čo zjavujete a čo skrývate?’“ Aj v Tóre sa uvádza: „A Adam, človek, dal všetkým mená, každému hovädu a nebeskému vtákovi a každému zvieraťu poľnému.“ Je teda jasné, že osobe ustanovenej Bohom sa dostáva poznania priamo od Boha a vie to, čo ostatní nevedia. Abi Abdulláha (NJPN) sa raz opýtali: „Podľa čoho je známy Predstaviteľ tejto záležitosti?“ Odpovedal: „Je známy svojím pokojom, dôstojnosťou, poznaním a vôľou.“ Typ poznania, ktoré musí mať božsky ustanovený vodca, nemusí zahŕňať svetské vedy. Neočakáva sa, že bude odborníkom na všetko – najlepším biológom, fyzikom či architektom. Skôr ide o poznanie duchovné, Božské, poznanie neviditeľna. Imám Alí (NJPN) povedal: „Ó ľudia, pýtajte sa ma, kým som tu s vami. Vedzte, že poznám cesty nebies lepšie než cesty zeme.“ Tým naznačil, že je viac znalý duchovných vied než svetských. Duchovné poznanie zahŕňa porozumenie Božím zákonom a jurisprudencii, poznanie Prorokov, Poslov a anjelov. Patrí sem aj schopnosť rozpoznať duše – kto je dobrý a kto zlý, kto silný a kto slabý, kto má vieru a kto ukrýva nevieru. Ježiš (NJPN) demonštroval tento druh poznania, keď vedel, čo je v srdciach jeho učeníkov, aj keď navenok deklarovali svoju vieru: „Ale keď Ježiš pocítil ich nevieru, povedal: ‚Kto sú moji pomocníci na ceste Boha?’ Apoštoli povedali: ‚Veríme v Boha a svedčíme, že sme moslimovia [Jemu podriadení].’“ Aj keď vyjadrili svoju vieru, Ježiš vedel, čo sa skrýva v ich srdciach. Proroci Dávid a Šalamún (NJPN) vládli na základe božského poznania a spravodlivo súdili medzi ľuďmi. Rovnako bude Qa’im vládnuť s božským poznaním, ktoré získa od Ducha Svätého. Ammár As-Sábátí povedal: „Spýtal som sa Abú Abdulláha [as]: ‚Ako budete vládnuť, ak sa stanete vládcami?‘ Odpovedal: ‚Budeme vládnuť na základe Božieho zákona a zákona Dávida. A ak sa ocitneme v situácii, ktorú nebudeme vedieť vyriešiť, Gabriel nám zjaví riešenie.’“ Iné historické rozpravy uvádzajú, že Qa’im bude súdiť bez potreby dôkazov alebo svedectiev. Jeho rozsudky budú vychádzať z poznania, ktoré mu Boh vložil do jeho srdca. Toto božské poznanie, ktoré sprevádza nositeľa Závetu, mu umožňuje rozhodovať spravodlivo a umiestňovať ľudí na správne miesta, podobne ako Kráľ Filozof v Platónovej „Republike“.
  
• Zástava: Tretím kritériom, podľa ktorého si môže byť človek istý, že dotyčný je skutočne božsky ustanovený, je zástava, ktorú nesie. Ak zistí, že jeho meno bolo spomenuté v závete niektorého z predchádzajúcich Prorokov, Poslov alebo Imámov, a potvrdí, že tento človek má jedinečné poznanie a múdrosť, ďalším znamením je práve zástava. Každý vodca, vládca alebo kráľ má svoju zástavu, každý vznešený rod svoj erb, každá organizácia alebo tím svoje logo či motto. Rovnaké pravidlo platí aj pre božsky ustanoveného Kalifa. Jeho zástavou a heslom je slogan: „Vernosť patrí Bohu.“ To znamená, že jeho posolstvo je zamerané na Božiu Zvrchovanosť – myšlienku, že len Boh má právo ustanoviť vodcu a vybrať vládcu. Každý Prorok, Posol či Imám, ktorého Boh ustanovil, bol poslaný ako vládca alebo kráľ: „Neposlali sme žiadneho posla, okrem toho, aby ho ľudia s Božím dovolením poslúchali.““ A skutočne, keď sa pozrieme do Tóry, Biblie a Koránu, vidíme jasný príklad: Boh vždy ustanovil vládcov, a jeho hnev dopadol na ľudí, keď odmietli týchto vodcov poslúchať a namiesto toho si sami zvolili svojich vlastných. Boh ustanovil Adama a dal mu moc nad zemou, Noemovi zveril vládu nad celou Zemou, Abrahámovi daroval krajinu, ktorú mal spravovať, a Mojžiša povolal, aby oslobodil svoj ľud z rúk falošného vodcu, Faraóna, a priviedol ich do zasľúbenej zeme. Mojžiš, Áron, Jozue a sudcovia, ktorí ich nasledovali, boli ustanovení ako vládci Izraelitov. Rovnako Boh vybral Samuela, Dávida, Šalamúna a Ježiša ako vládcov nad Izraelom. Ježiš bol poslaný ako kráľ, aby ho ľudia poslúchali, no namiesto toho ho ukrižovali a svojho kráľa odmietli. Boh tiež ustanovil Mohameda a Imámov ako vládcov nad Moslimským národom, no Moslimovia ich zavrhli a zabili, a za svojich vládcov si vybrali Abú Bakra, Umara, Uthmana, Umajjovcov a Abbásovcov. Božsky ustanovený posol alebo vodca vždy privádza ľudí späť k Vôli a skutočnému významu slova Islam, čo znamená podriadenie sa božsky vyvolenému vodcovi, tak ako sa anjeli poklonili a podriadili Adamovi. Takýto vodca sa stáva morálnym kompasom a rozlišovateľom, prostredníctvom ktorého ľudia rozpoznávajú, kto je dobrý a kto zlý, kto je anjel a kto diabol. Tí, ktorí sa poklonia a poslúchajú božsky ustanoveného vodcu, sú ako Anjeli, ktorí prijali Adama. Naopak, tí, ktorí odmietajú božsky ustanoveného vodcu z nenávisti, sú ako Satan, ktorý sa vzoprel a považoval sa za lepšieho. V skratke, ak niekto príde a prihlási sa k Poslednej Vôli, preukazuje poznanie a vyzýva k Zvrchovanosti Boha, potom hovorí pravdu. Ak však príde niekto, kto presadzuje iný systém vlády pre národ veriacich – napríklad systém, ktorý umožňuje ľuďom vybrať alebo ustanoviť svojho vodcu akýmkoľvek spôsobom, či už je to demokracia, komunizmus, monarchia alebo akýkoľvek iný systém – potom je tento človek Samirí, falošný prorok, Antikrist. Historické rozpravy a proroctvá s veľkou vážnosťou hovoria, že zástava Mohameda a Alího (NJPN) bude odovzdaná Qa’imovi. Na tejto zástave bude napísané mocné posolstvo: „Vernosť patrí Bohu.“

Kapitola 2: Uzavretie Zmluvy 

Veríme, že tieto tri kritériá platia pre každého božsky ustanoveného proroka, posla, sudcu, kráľa a imáma od čias Adama (NJPN) až po dnešok. Veríme, že Adam (NJPN) vo svojej vôli uviedol mená všetkých božsky určených nástupcov až po Noeho (NJPN). Adam (NJPN) totiž priniesol prvú zmluvu od Boha, prvý zákon a príkazy. Všetci nástupcovia od Adama po Noeho (NJPN) nasledovali Adamov zákon. V určitom bode však ľudstvo túto zmluvu porušilo, čo spôsobilo Boží hnev v podobe potopy. Noe (NJPN) následne ustanovil druhú zmluvu, priniesol nový súbor zákonov a pred smrťou napísal vôľu, kde uviedol mená svojich nástupcov až po Abraháma (NJPN). Aj tentokrát ľudia dodržiavali Noeho zákony, až kým druhú zmluvu neporušili, čo spôsobilo rozdelenie jazykov. Abrahám (NJPN) potom ustanovil tretiu zmluvu, priniesol nové zákony a spomenul svojich nástupcov až po Mojžiša (NJPN). Dejiny sa zopakovali, ľudia porušili zmluvu a zniesol sa trest. Mojžiš (NJPN) uzavrel štvrtú zmluvu. Pred smrťou napísal vôľu, v ktorej uviedol mená všetkých svojich nástupcov od Jozuu po Ježiša (NJPN). Dejiny sa opäť zopakovali, Ježiš (NJPN) priniesol piatu zmluvu s novými zákonmi a pred smrťou napísal vôľu, kde uviedol nástupcov až po Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou). Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) priniesol šiestu zmluvu s novými zákonmi. Ľudia však zmluvu porušili, keď zabili jeho rodinu a prenasledovali božsky ustanovených vodcov. Moslimovia tým na seba privolali Boží hnev, ktorý ich zasiahol, a ďalší trest za zradu Mohameda a jeho rodiny ich ešte len čaká. A napokon Mahdí bol poslaný so siedmou zmluvou a novou výzvou. Z rozpráv jasne vyplýva, že v čase Mahdího bude islam upadať do zabudnutia a najnebezpečnejšími tvormi sa stanú náboženskí učenci a právnici. Mahdí alebo Qa’im bude vyzývať k novému zákonu a novej ceste. Rovnako ako pri predchádzajúcich zmluvách, aj táto prinesie nové právne predpisy a pravidlá, a práve účasť na tejto zmluve bude rozhodujúca pre to, či je človek považovaný za veriaceho a či bude spasený. Viera v Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou) stratí význam, ak niekto neprijme siedmu zmluvu a nezaviaže sa vernosťou Qa’imovi a jeho nástupcom uvedeným v závete Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou). Veríme, že Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) jasne určil svojich nástupcov. Vo svojom závete uviedol mená dvanástich Imámov, počnúc Imámom Alím (NJPN) a končiac Imámom Mahdím, Mohamedom, synom Al-Hasana Al-Askariho (NJPN). Všetci títo nástupcovia prišli na svet a nikto iný netvrdil, že by jeho meno bolo spomenuté v závete Proroka Mohameda, okrem nich samotných. Rovnako Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) spomenul mená prvých troch Mahdíov: Abdulláha, Ahmeda a tretie meno bolo Al-Mahdí. Za posledných 1400 rokov nikto netvrdil, že je Abdulláhom spomenutým v závete, okrem mňa, Abdulláha Hašema. A nikto netvrdil, že je Ahmedom, okrem Ahmeda Al-Hassana. Obaja sme preukázali božské poznanie, ktoré potvrdili tisíce ľudí, a obaja sme jediní v tejto dobe, ktorí vyzývajú k myšlienke Zvrchovanosti Boha. Každý takzvaný moslimský učenec alebo vodca, či už sunnitský alebo šiitský, vyzýval k voľbám, k poslušnosti tyranskému kráľovi ich krajiny či regiónu, alebo podporoval niečo iné, než vôľu Proroka Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou). Tým sa líšime a sme jedineční v našom tvrdení, že sme božsky ustanovení nástupcovia našej doby, a jediní skutoční dediči prorokov, poslov a imámov, pretože sme prišli s rovnakými dôkazmi a postupovali rovnakou cestou ako oni. Pre moslimov sme tým, čím sú dvanásti Imámovia pre Šiitský Islam, tým, čím je Pápež pre Katolíkov alebo Dalajláma pre Tibetských Budhistov, a čím je Mesiáš pre Židov. Veríme tiež, že Ježiš (NJPN) vymenoval svojich nástupcov až po Mohameda (NJPN & Jeho Rodinou), preto súčasného Pápeža považujeme za nelegitímneho. Jedinými pravými nástupcami Prorokov a Poslov sú Abdulláh, Ahmed a Al-Mahdí. Od čias Adama (NJPN) až po dnešok boli božsky ustanovení vládcovia neustále vytláčaní z moci a nahradzovaní uzurpátormi, ako boli Umajjovci a Abbásovci, ktorí sa zmocnili autority Mohameda a jeho rodiny (NJPN & Jeho Rodinou). Cieľom všetkých Prorokov, Poslov a Imámov bolo založiť Boží Štát Spravodlivosti na Zemi, v ktorom by vládol božsky ustanovený kráľ alebo vodca. Abi Abdulláh (NJPN) povedal: „Boh rozdelil náboženstvo na dva stavy: stav Adama, ktorý predstavuje Boží poriadok, a stav Iblísa. Ak si Boh praje byť uctievaný verejne, prevláda Adamov stav, a ak v skrytosti, prevláda stav Iblísa.“ Tiež povedal: „Naši šíiti (nasledovníci) v období klamstva nebudú mať nič viac než obživu. Choďte na východ alebo na západ, nedostane sa vám ničoho iného než obživy.“ Imám Alí (NJPN) povedal: „Vláda zla je skúškou pre dobrých.“ Existuje teda Boží poriadok, ktorý prevládal v Rajskej záhrade a podľa Božieho sľubu bude jedného dňa obnovený. To je cieľom prorokov a poslov – návrat do Rajskej záhrady pod vedením Qa’ima. V tomto stave bude Boh otvorene uctievaný prostredníctvom prijatia božsky ustanoveného vodcu a Božieho predstaviteľa. Práve preto sa spravodliví vrátia na túto Zem, aby ho podporili v jeho misii. Mnohé rozpravy hovoria o reinkarnácii rôznych spoločníkov, prorokov a poslov, ktorí sa vrátia v čase Qa’ima, aby mu pomohli v poslednom boji proti Satanovi a jeho stúpencom, a aby založili nový Eden alebo Boží Štát Spravodlivosti. Na to, aby sme mohli tento Boží Štát Spravodlivosti založiť, musíme najprv nájsť vodcu a následne stať sa súčasťou novej zmluvy s Bohom. Účasť na tejto zmluvy znamená nájsť Imáma danej doby, zložiť mu sľub vernosti, poslúchať ho vo všetkých veciach a prijať od neho nové zákony Boha a Jeho náboženstvo. Ako povedal Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou): „Ktokoľvek zomrie bez toho, aby zložil prísahu vernosti, zomrie smrťou nevedomosti, a ktokoľvek zomrie bez toho, aby poznal Imáma svojej doby, zomrie smrťou ignorancie.” Náboženstvo je v podstate stelesnené v človeku, a vstúpiť do zmluvy s Bohom, alebo byť pod Jeho ochranou (Wilaya), znamená podriadiť sa tomuto človeku. Ako povedal Imám Al-Ridha (NJPN): „Boh povedal: ‚Slová ‚niet Boha okrem Boha‘ sú ako nedobytná pevnosť, a ktokoľvek tieto slová vysloví, bude chránený pred Mojím trestom. Tieto slová však majú podmienky, a ja som jednou z tých podmienok.’“ Každý božsky ustanovený nástupca je teda podmienkou viery. Aby bola tvoja viera prijateľná, musíš akceptovať Božiu autoritu, ktorú On určil na Zemi. V tomto čase sú týmito podmienkami Abdulláh, Ahmed a Imám Mahdi. Nikto nie je veriacim, ak im nezloží prísahu vernosti a neprijme ich, pretože náboženstvo je prijímané skrze nich a nikoho iného. Keď sa veriaci zjednotia okolo spoločného vodcu a spoločného náboženstva, ktoré má svoj vlastný právny systém, ale zároveň ostáva tým istým pôvodným náboženstvom od čias Adama až po dnešok, vzniká medzi nimi spoločná kultúra. Veriaci sa stanú súčasťou jednej rodiny, jedného kmeňa – rodiny Mahdího (Ál Al-Mahdi).

„Kto miluje svojho otca alebo matku svoju viac než mňa, nie je ma hoden; a kto miluje svojho syna alebo dcéru svoju viac než mňa, nie je ma hoden.“

Kapitola 3: Budovanie Komunity 

Komunita veriacich, ktorí nasledujú Mahdího (NJPN) volanie alebo výzvu, sa nepovažuje len za členov rovnakej viery, ale za jednu rodinu pretože Korán hovorí: „Veriaci sú súrodenci.“ Veriaci sa považujú za Bohom vyvolený národ, pretože vyvolenými sú tí, ktorí majú stále platnú zmluvu s Bohom – a to sme my, pretože Židia, Kresťania aj Moslimovia svoju zmluvu s Bohom porušili. Komunita veriacich sa považuje za skutočné deti Izraela. Prorok Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) povedal: „Som služobník Boží, volám sa Ahmad, a som služobník Boží, volám sa Izrael. To, čo Boh prikázal jemu, prikázal aj mne, a to, čo bolo určené pre Izraela, bolo určené pre mňa.“ Imám Al-Sádiq (NJPN) vysvetlil verš z Koránu „Ó, deti Izraela“: „Vzťahuje sa to na Rodinu Mohameda.” Teraz chápeme, že prísľub návratu do zasľúbenej zeme, ktorý je spomenutý v Tóre, prísľub návratu stratených kmeňov Izraela, ktorý uvádza Biblia, a večné Božie požehnanie pre Izraelský národ sa v skutočnosti týkajú Mohameda a jeho nástupcov (NJPN). Tí, ktorí zdedia zem, sú oni a ich nasledovníci. V Biblii sa píše: „A počul som počet zapečatených; jednosto štyridsaťštyri tisíc zapečatených z každého pokolenia synov Izraelových; z pokolenia Júdovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Rúbenovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Gádovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Aserovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Neftalímovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Manassesovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Simeonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Léviho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Izachárovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Zabulonovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Jozefovho dvanásť tisíc zapečatených; z pokolenia Benjaminovho dvanásť tisíc zapečatených;Potom som videl a hľa, veliký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, z každého národa a zo všetkých pokolení a ľudí a jazykov, ktorí stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení v dlhom bielom rúchu, a palmy v ich rukách.” Spoločníci, ktorí sa zhromaždia okolo Qa’ima, sú budúci občania Božieho Štátu Spravodlivosti. Boh ich zhromažďuje tak, ako zhromaždil Izraelitov v časoch Mojžiša (NJPN). Najskôr Izraeliti prijali Mojžiša ako svojho vodcu, potom vstúpili do zmluvy s Bohom prostredníctvom poslušnosti a odišli z Egypta, opúšťajúc svoje minulé životy v zajatí otroctva, aby nasledovali Mojžiša, ktorý ich viedol z Faraónovho zovretia cez more. Rovnako sú dnes veriaci povolaní cestovať ku Qa’imovi, aj keby to bolo po ľade, cez oblaky, alebo aj keby to malo znamenať veľké riziko pre ich životy, aby mohli okolo neho vytvoriť spoločenstvo a stať sa súčasťou prisľúbeného národa, ktorý on vyvedie z otroctva a do zasľúbenej zeme. Táto úloha vyžaduje veľkú trpezlivosť, rovnako ako tomu bolo u predchádzajúcich prorokov a poslov. Rozpravy hovoria, že Noe (NJPN) kázal svojmu ľudu 950 rokov, než prišla potopa a veriaci zdedili zem. Taktiež sa uvádza, že Mojžiš (NJPN) sa objavil medzi svojím ľudom vo veku štyridsať rokov, keď sa ho pokúsil zachrániť, ale z Egypta ich viviedol až vo veku osemdesiat rokov. Výzva Qa’ima si preto vyžaduje ľudí, ktorí rozumejú tradíciám predchádzajúcich prorokov a poslov, a ktorí sú ochotní zasvätiť svoje životy, čas, úsilie a prostriedky na vytvorenie štátu. Imám Ahmed Al-Hassan, známy ako Jamáni, povedal: „Nechcem nikoho, kto sa unaví alebo sa bude nudiť.“ Ďalej dodal: „Pracujte neúnavne, až kým vám nedôjde dych.“ Tiež povedal: „Na zvládnutie tohto údelu je potrebná trpezlivosť, a potom ešte viac trpezlivosti, a napokon úplné podriadenie sa.”  Okrem toho uviedol: „Boží Štát Spravodlivosti nebude nikdy ustanovený, kým nebude najprv zavedený medzi vami, ó veriaci.” Počas tohto obdobia, keď sa komunita veriacich premieňa z rozptýlenej diaspory vyhnanej tyranmi zo svojej vlasti na silné spoločenstvo zhromaždené okolo Qa’ima, musí medzi nimi zavládnuť spravodlivosť. Komunita by mala žiť podľa Božích zákonov a byť príkladom verša: „Vy ste najlepší národ, ktorý bol povolaný, aby bol príkladom pre ľudstvo. Prikazujete dobro a varujete pred zlom a veríte v Boha. Keby len Ľudia Knihy verili, bolo by to pre nich lepšie.” Našou úlohou je stať sa skutočným stelesnením hodnôt a učenia prorokov, poslov a imámov a byť vzorom pre všetky národy – čo znamená ukázať, akí by mali byť praví Židia, Kresťania, Moslimovia, Budhisti, Zoroastriáni, Hinduisti a iní. Prostredníctvom božského príkladu, ktorý komunita ponúka svetu, získajú nielen ešte väčšiu priazeň Boha, ale aj obdiv a rešpekt všetkých národov. Keď sa budú prezentovať ako ideálny národ, ľud a štát s ideálnym náboženstvom, šíria tak svoju vieru všetkými dostupnými spôsobmi. Ľudia, ktorí tento príklad budú vidieť, ho porovnajú so svojimi vlastnými rodinami, priateľmi, štátmi a krajinami, a budú obdivovať náš národ, závidieť našu jednotu a túžiť byť súčasťou nás. To nakoniec povedie k vytvoreniu skutočného Božieho Štátu Spravodlivosti, kde bude existovať vlastná krajina s jasnými hranicami. Tak ako je telo fyzickým prejavom duše, ktorá mu predchádza, zhromaždenie komunity predstavuje archetyp, prototyp a dušu budúceho fyzického štátu. Toto veľké zhromaždenie bude vyžadovať finančné prostriedky, pretože migrácia ku Qa’imovi bude rozsiahla. Tí, ktorí prídu, sa budú sobášiť, naplnia Adamovu zmluvu, budú sa množiť, a na udržanie národa bude potrebné čoraz viac zdrojov. Komunita musí nasledovať príklad predchádzajúcich prorockých národov a ich poslov. Každý nový člen musí dodržať podmienku, ktorú Ježiš (NJPN) dal tým, ktorí ho chceli nasledovať: „Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!“ Títo chudobní sú veriaci, ktorí emigrujú ku Qa’imovi, tí, ktorí sú na Zemi utláčaní, a tí, ktorí veria v Zvrchovanosť Boha. Komunita musí žiť ako apoštoli Krista, dokonca ešte dôslednejšie, ak chcú byť národom, ku ktorému sa Ježiš (NJPN) vráti: „A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné. A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých. Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali, a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval.” Členovia komunity, ktorí prichádzajú, musia byť pripravení slúžiť rôznymi spôsobmi. Je potrebné vybudovať veľkú platformu na šírenie Božieho volania, akúsi mediálnu základňu. To si vyžaduje ľudí oddaných šíreniu Božieho posolstva – textárov, televíznych moderátorov, redaktorov, debatérov, misionárov a ďalších, ako aj systém, ktorý ich podporí. Potrební sú veriaci ochotní pripravovať jedlo pre komunitu svätých, prorokov a poslov. Vodiči, ktorí budú prevážať veriacich, upratovači, ktorí sa postarajú o čistotu a údržbu majetku, stavitelia na budovanie domov, kancelárií a chrámov, lekári, ktorí liečia chorých, a učitelia, ktorí budú vzdelávať deti. Každá práca v štáte musí byť vykonaná veriacimi z komunity – od inštalatérov, mechanikov a lekárov, až po inžinierov, učiteľov a lídrov. Medzi členmi komunity by nemala existovať žiadna forma výmeny peňazí. Každá potreba členov by mala byť naplnená bezplatne. Hodnota každého člena komunity sa nebude merať podľa toho, koľko materiálneho bohatstva nahromadil, ale podľa toho, ako verne slúžil Bohu prostredníctvom služby komunite a svojim blížnym. Ako povedal Prorok: „Stvorenie sú Božie deti, a najlepší z vás je ten, kto je najlepší k deťom Božím.“ Komunita veriacich by sa mala usilovať o to, aby medzi jej členmi nevznikali žiadne nezhody. Ak by predsa nejaké vznikli, každý by uznal autoritu svojho vodcu a jeho rozhodnutie by všetci akceptovali. Spoločenstvo by fungovalo ako včelí úľ, kde každý člen pracuje pre spoločné dobro a je pripravený obetovať sa pre prežitie celku. Členovia sú ako jedna rodina, ako súrodenci pochádzajúci od rovnakých rodičov, a podľa toho si navzájom plnia svoje povinnosti. Vzdať sa svojich fyzických rodičov a priateľov znamená prijať božsky ustanoveného vodcu ako otca a veriacich ako novú rodinu. Táto súdržnosť je taká silná, že veriaci dedí po svojich duchovných bratoch v komunite, pričom jeho fyzická rodina dedičstvo nezískava. Komunita je vzorom lásky, pokoja a prosperity, s cieľom viesť celé ľudstvo bez toho, aby narušila mier v krajine, ktorá ich prijala, kým ešte nemajú vlastný štát. Členovia komunity rešpektujú zákony krajiny, v ktorej žijú, a prejavujú vďaku tým, ktorí im umožňujú slobodne praktizovať svoju vieru. Tak ako Mohamed (NJPN & Jeho Rodinou) a Moslimovia prejavovali lásku a úctu Etiópskemu Kresťanskému Kráľovi, ktorý im poskytol útočisko a slobodu žiť ako Moslimská komunita v jeho krajine.

O Nás 

The Ahmadi Religion of Peace and Light je názov organizácie, ktorá reprezentuje našu vieru a je oficiálne zaregistrovaná v Spojených Štátoch Amerických so statusom 501c3. Zároveň sme registrovaná charitatívna organizácia vo Veľkej Británii. Sme tiež známi pod názvom Čierne Zástavy Východu, Ansári Imáma Mahdího a spoločníci Siedmej Zmluvy.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o našej viere alebo komunite, neváhajte nás kontaktovať na adrese outreach@theahmadireligion.com alebo navštívte našu webovú stránku https://theahmadireligion.org/.